Chronické ochorenie je dlhotrvajúci stav, často pomalej progresie, ktorý môže byť kontrolovaný ale len zriedka kompletne vyliečený. Chronické ochorenia sú zároveň celosvetovo hlavnou príčinou predčasnej smrti a patria medzi najbežnejšie a finančne najnáročnejšie zdravotné problémy i napriek tomu, že niektorým z nich je možné predchádzať a efektívne ich kontrolovať. Pojem chronické ochorenia zahŕňa najmä štyri najhlavnejšie skupiny ochorení a to chronické respiračné ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia, rakovinu a cukrovku.

Mnohé ochorenia, ktoré kedysi znamenali vysoké riziko úmrtia, môžu byť dnes efektívne zvládané. Výsledkom je skutočnosť, že sa chronické ochorenia v posledných rokoch stávajú stále častejšími. S narastajúcou dĺžkou prežitia prichádza aj množstvo požiadaviek a nárokov, ktorým musia chronicky chorí pacienti čeliť. Chronické ochorenie je spojené s vysokou úrovňou neistoty, pacienti musia zmeniť svoj životný štýl a prispôsobiť svoje správanie liečbe. Existuje preto potreba zhodnotiť vplyv chronického ochorenia na psychické fungovanie pacienta, dôležité sa napríklad zdá preskúmanie symptómov anxiety a depresie za účelom pochopenia skúsenosti jednotlivcov, ktorí s takýmto ochorením žijú. Mnoho lekárov si je vedomých týchto aspektov chronického ochorenia u svojich pacientov, avšak často sa cítia nekompetentní poskytnúť pacientom dostatočné informácie či pomoc. Existuje však aj iný názor, podľa ktorého zdravotní špecialisti liečiaci chronické ochorenia ignorujú dopad ochorenia na psychiku pacienta a iba veľmi zriedka odkazujú svojich pacientov na psychologickú starostlivosť. Prikláňame sa k pohľadu na lekárov ako na odborníkov sústrediacich sa prevažne na fyziologické príčiny a prejavy a veľakrát zanedbávajúcich či bagatelizujúcich nielen vplyv ochorenia na psychiku ale i psychiky na ochorenie. V praxi tak vidíme skôr biomedicínsky model liečby než ten biopsychosociálny. Dôkazom môže byť aj liečba niektorých chronických ochorení, ktorá býva mnohokrát deklarovaná ako komplexná a multidisciplinárna, pričom v praxi býva často realizovaná iba starostlivosť zdravotnícka. Treba však priznať, že príčinou nemusí byť len postoj ošetrujúceho lekára ale celkový stav zdravotníctva a spoločnosti.

Život s chronickým ochorením môže teda predstavovať ohrozenie nie len pre zdravie ale aj duševnú pohodu postihnutého jednotlivca. Ochorenie vyžaduje dlhotrvajúce prispôsobovanie sa vo všetkých aspektoch každodenného života pacienta aj jeho rodiny. To, ako sa jednotlivec vyrovnáva s týmito skúsenosťami je základom pre jeho dlhodobú adaptáciu a tiež pre kvalitu jeho života. Zdá sa, že práve spôsob zvládania súčasnej situácie je dôležitejší ako to, ktorým konkrétnym chronickým ochorením pacient trpí. Najčastejšie prežívanými psychosociálnymi odpoveďami na chronické ochorenie u pacientov sú šok, anxieta, depresia, popieranie, hnev a prispôsobenie sa.

V súčasnej dobe existuje stále viac dôkazov potvrdzujúcich, že u jednotlivcov s chronickými ochoreniami je zvýšené riziko výskytu psychických porúch a distresu, čo vyúsťuje do narastajúceho záujmu o psychosociálne aspekty života práve tejto populácie. Neurotické poruchy sú celkovo považované za jedny z najčastejších psychických porúch, pričom chronické ochorenie je signifikantným rizikovým faktorom pre ich vznik. Zdá sa, že symptómy anxiety a depresie, ako aj behaviorálne problémy, sa vyskytujú u jednotlivcov s chronickým ochorením častejšie ako v zdravej populácii a majú významný vplyv na pacienta, zahŕňajúci nižší stupeň adherencie či zvýšenú morbiditu. Prevalencia neurotických porúch medzi mladými pacientmi s chronickým ochorením je v porovnaní so zdravými vrstovníkmi vyššia, tiež u detí s chronickým ochorením sa niekedy udáva dva až štyrikrát vyššie riziko výskytu psychických problémov ako u zdravých rovesníkov. Dôležitý je vzťah medzi premennými, ktorými sú symptómy anxiety a depresie, kvalita života, adherencia k liečbe a tiež zvládanie. Tieto konštrukty sú pospájané vzájomnými väzbami a tvoria zložitú štruktúru, v ktorej centre sa nachádza pacient so svojim ochorením.

Psychologický efekt chronického ochorenia je determinovaný piatimi faktormi. V prvom rade je to typ a stupeň fyzického poškodenia. Druhým faktorom je viditeľnosť ochorenia. Môžeme rozlíšiť ochorenie zjavné na prvý pohľad a ochorenie, ktoré nie je viditeľné pre iných. Ochorenie, ktoré nie je zreteľne viditeľné pre druhých, dovoľuje jednotlivcovi vystupovať ako zdravý človek. V istom okamihu je však preňho nevyhnutné rozhodnúť sa, nakoľko sám odhalí svoj stav, čo uňho môže spôsobiť anxietu. Ďalším faktorom determinujúcim psychologický efekt chronického ochorenia je neistota o budúcom vývoji ochorenia až vedomie istej smrti, ktoré môžu byť veľmi stresujúce. Budúcnosť pacienta je tak neistá a zväčša záleží na vývine ochorenia alebo na prípadných pokrokoch v liečbe. Táto neistota opäť môže viesť k anxiete. Štvrtou skutočnosťou je, že ochorenie s nepravidelnými a nepredvídateľnými dopadmi môže byť viac stresujúce v porovnaní s ochorením s pretrvávajúcimi, stálymi symptómami. Posledným faktorom je, že ochorenie vyžadujúce vysoké náklady na starostlivosť a liečbu alebo ochorenie spôsobujúce výraznú bolesť je zaťažujúcejšie a spôsobuje vyššiu úroveň stresu. Pri posudzovaní vplyvu chronického ochorenia na prežívanie pacienta by bolo vhodné samostatne posúdiť každý z faktorov a komplexné hodnotenie vziať do úvahy.

Uvedené faktory determinujúce psychologický efekt chronického ochorenia môžeme aplikovať aj na chronické ochorenie, akým je cystická fibróza. Stupeň fyzického poškodenia je vysoko individuálny a nakoľko je CF progresívnym ochorením, stupeň poškodenia sa so vzrastajúcim vekom taktiež zvyšuje. Z tohto dôvodu môžeme predpokladať so stúpajúcim vekom či progresiou ochorenia väčší psychologický dopad . Viditeľnosť CF je veľmi individuálna a závisí od závažnosti zdravotného stavu. U pacientov s horším zdravotným stavom môže byť prítomná zvýšená expektorácia spúta, dýchavičnosť, unaviteľnosť pri fyzických činnostiach až nemožnosť vykonávať niektoré, najmä náročnejšie fyzické aktivity. Tak sa ochorenie môže stať viditeľnejším pre okolie, čo môže spôsobiť anxietu až vyhýbanie sa istým sociálnym situáciám. Neistota o budúcom vývoji ochorenia je pri CF zjavná. Zhoršenie môže byť spôsobené rôznymi nepredvídateľnými činiteľmi a môže nastať kedykoľvek. Tiež progresívna povaha CF sama osebe môže byť príčinou prežívanej anxiety. Prítomné sú tiež nepravidelné a nepredvídateľné dopady ochorenia na pacienta. U vysokého počtu pacientov sú prítomné chronické bakteriálne kolonizácie, ktoré si vyžadujú užívanie antibiotík, finančné náklady môžu byť preto vyššie. Náklady na liečbu zároveň stúpajú so závažnosťou zdravotného stavu. Pacienti so stredne a veľmi závažným stavom majú signifikantne vyššie náklady v porovnaní s pacientmi s relatívne nižším stupňom postihnutia. Finančne najnáročnejšia je medikamentózna liečba. Chronické bakteriálne infekcie vedú k nárastu výdavkov za lieky, ktoré sú hlavnou položkou v celkových nákladoch. Nepriame náklady tvoria percentuálne iba menšiu časť celkových nákladov, avšak predpokladá sa, že sa spolu so zvyšujúcou dĺžkou prežitia pacientov budú zvyšovať.