5. mája 2023 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oznámila ukončenie mimoriadnej situácie v súvislosti s covidom 19 (Public health emergency of international concern), aj keď samotnú pandémiu neoznačila za skončenú. V reakcii na toto rozhodnutie mnohé štáty zrušili zostávajúce mimoriadne opatrenia prijaté s nástupom pandémie, ako napr. bezplatný prístup k testovaniu, alebo liečbe, zber štatistických údajov o šírení ochorenia. Je jasné, že covid sa naďalej šíri v populácii. V súčasnosti je pre nedostatok relevantných údajov (minimum reportovaných AG testov, informácie o hospitalizáciách, úmrtiach, nie sú už v SR priebežne zverejňované) zložitejšie vytvoriť si obraz o súčasnej dynamike epidémie. Na jednej strane covid už objektívne predstavuje výrazne menšie riziko ako v približne prvých dvoch rokoch pandémie (2020-2021), na druhej strane prevládla v spoločnosti ignorancia a ľahostajnosť nielen voči známym rizikám, ale aj novým poznatkom. Ak sa v médiách objavia články o covide, majú skôr charakter hľadania senzácii (ako napr. údajne nové odhalenia o pôvode, identifikácia nového variantu), ale dôležité informácie (ako dlhodobé následky prekonania ochorenia) sú ignorované. Vo voľnej nadväznosti na posledný článok (zo septembra 2021) som sa pokúsil zhrnúť najdôležitejšie trendy a vedecký výskum covidu. Vzhľadom na nedostatok transparentných údajov zo SR, musím čerpať prevažne zo štatistík z krajín kde je zber dát kvalitnejší.
Vývoj pandémie (2021-2023)
Máločo ilustruje pokrok v zvládnutí (akútnej fázy) pandémie lepšie ako tento graf. Letalita (meraná ako IFR) covidu bola na začiatku viac ako 1 % a omnoho vyššia ako pri chrípke. Najprv zlepšenie liečby a neskôr očkovanie a rozšírenie miernejšieho variantu omikron viedli k poklesu letality až k úrovni porovnateľnej s chrípkou (covid je stále približne 2x smrteľnejší ako chrípka). V skutočnosti na covid aj v súčasnosti zomiera výrazne viac ľudí ako na chrípku, pretože covid je infekčnejší a nakazí sa ním viac ľudí. To tiež dobre ilustruje, že porovnávanie chrípky a covidu, čo sú dva veľmi odlišné vírusy je dosť scestné. V každom prípade je zníženie letality covidu asi najdôležitejšia a najlepšia správa o priebehu pandémie, vďaka čomu už ochoreniu podľahne omnoho menej ľudí ako predtým. To sa samozrejme premietlo aj do dôležitej štatistiky nadmerných úmrtí (excess mortality). Z pohľadu nadmerných úmrtí bol ešte rok 2022 v niektorých krajinách celkovo najhorší z doterajšieho priebehu pandémie. Ale rok 2023 už viac pripomína takmer všade roky pred pandémiou a nadmerná úmrtnosť je aktuálne (v auguste 2023) nízka.
Zaujímavú analýzu nadmernej úmrtnosti počas pandémie (za roky 2020 a 2021) priniesol prestížny vedecký časopis Nature, z ktorej vyplýva, že priemerný vek dožitia sa následkom pandémie znížil v niektorých krajinách až o viac ako dva roky.
Pohľad na graf prezrádza, že medzi tie najviac zasiahnuté krajiny patrí aj Slovensko a to hneď na druhom mieste za Bulharskom a skrátenie strednej dĺžky života je u nás takmer tri roky. Inak povedané, na Slovensku vzhľadom k veľkosti populácie a priemernému veku dožitia pri porovnaní s ostatnými krajinami zomrelo takmer najviac ľudí (pre objektívnosť môžeme dodať, že v štatistike nie sú zahrnuté niektoré krajiny Latinskej Ameriky, ktoré pravdepodobne dopadli ešte horšie). Ďalšia dôležitá vec, ktorú si môžeme všimnúť je, že v krajinách východnej Európy a obzvlášť na Slovensku a v Bulharsku prevládali úmrtia v roku 2021, zatiaľ čo v západnej Európe to bolo v r. 2020, teda keď ešte nebola k dispozícií vakcína. Väčšina úmrtí na Slovensku v r. 2021 bola odvrátiteľná očkovaním. Lenže, ako si môžeme pozrieť na ďalšej grafike, Slovensko je v miere zaočkovanosti spolu s Balkánom porovnateľné už iba s krajinami Afriky (kde sú zásadné problémy s dostupnosťou vakcín).
Z pohľadu evolúcie vírusu bolo najdôležitejšou udalosťou objavenie sa variantu omikron, ktorý bol prvýkrát identifikovaný v Južnej Afrike v novembri 2021. Na variante omikron je zaujímavé, že je evolučne príbuznejší starším vývojovým líniám (ako beta) a jeho pôvod, skorá evolúcia nie sú dostatočne objasnené. Koncom roka 2021 bolo v databáze GISAID viac ako 5 miliónov sekvenovaných vzoriek pre SARS-CoV-2, ale žiadna z týchto vzoriek neobsahuje mutácie vedúce k línii omikronu. Je známe, že SARS-CoV-2 sa môže okrem ľudí infikovať a šíriť aj medzi niektorými zvieratami (jelene, mačky, hlodavce), čo sa označuje ako tzv. environmentálny rezervoár. Keďže niektoré mutácie omikronu boli pozorované pri izolátoch vírusu z hlodavcov, jednou z hypotéz je, že infikoval najprv hlodavce, vyvíjal sa nepozorovane v ich populáciách a neskôr sa spätne od hlodavcov infikovali ľudia. Inou hypotézou je, že prešiel evolúciou u imunokompromitovaných pacientov, pričom práve v Južnej Afrike je vysoký počet ľudí infikovaných vírusom HIV, ktorý spôsobuje imunodeficienciu.
V súčasnosti boli už identifikované stovky variantov SARS-CoV-2 (väčšina z nich sa nikdy viac nerozšírila), pričom všetky v súčasnosti u ľudí cirkulujúce varianty vychádzajú z línie omikron. Línia omikronu sa najprv rozčlenila do piatich podlínií (BA.1 až BA.5). Z nich sa ďalej vyvinuli niektoré ďalšie známe varianty, ako BQ.1, BQ.1.1 z BA.5, alebo XBB z BA.2. Vakcíny, ktoré budú k dispozícií na jeseň 2023 budú odvodené iba z variantu XBB (XBB monovalentná vakcína). Na konci septembra 2023 spúšťa Ministerstvo zdravotníctva očkovanie novou adaptovanou vakcínou Comirnaty Omicron pre vekovú kategóriu od 12 rokov.
Hlavným súčasným evolučným tlakom pre vývoj nových vírusových variantov je únik existujúcim protilátkam, ktoré si ľudia vytvorili či už po prekonaní infekcie, alebo očkovaní. Presadzujú sa „immune escape“ varianty, ktorých spike proteín má štruktúru pozmenenú tak, aby sa naňho protilátky slabšie viazali, ťažšie inaktivovali vírus. Dá sa tiež povedať, že vývoj variantov „predbehol“ vývoj vakcín. Účinnosť vakcín je v súčasnosti nižšia ako v r. 2020 (maximálne okolo 70 % oproti 90 % voči symptomatickej infekcii). Nové varianty sú tiež rezistentné voči monoklonálnym protilátkam. Tie boli v druhom roku pandémie najspoľahlivejšou liečbou ale kvôli rezistencii postupne stratili účinnosť a úplne sa prestali používať. Zatiaľ nebol preukázaný výskyt rezistencie voči paxlovidu a ten je v súčasnosti najpoužívanejším liekom inhibujúcim replikáciu SARS-CoV-2, teda pôsobiacim priamo proti vírusu.
Viaceré štúdie potvrdili, že omikron je oproti predchádzajúcemu variantu delta menej virulentný, má menšie riziko ťažkého priebehu a aj čiastočne odlišné príznaky (strata čuchu a silný kašeľ sú menej časté). Táto odlišnosť by mohla byť zapríčinená vyššou afinitou vírusu k horným dýchacím cestám – prieduškám a tiež hltanu oproti pľúcam pri delte (pričom infekcie pľúc sú vo všeobecnosti závažnejšie ako infekcie priedušiek). Na druhej strane vyššia prítomnosť vírusu v prieduškách môže napomáhať jeho ľahšiemu šíreniu a teda vyššej infekčnosti. Medzi jednotlivými subvariantmi omikronu (ako BA.1, BA.2 atď.) neboli preukázané rozdiely v priebehu ochorenia.
Napriek tomu, že sa covid v súčasnosti masovo a bez obmedzení šíri v populácií, miera testovania a reportovania údajov je veľmi nízka a platí to nie len pre Slovensko, ale pre väčšinu krajín. Z údajov z klinického prostredia v súčasnosti nie je možné odvodiť žiadne dôležité parametre o aktuálnom vývoji a stave epidémie (ako R0, alebo odhad skutočného počtu infikovaných), čo tiež znamená, že ľudia nemajú žiadnu predstavu či je riziko infekcie vysoké, alebo nízke, alebo kedy nastupuje nová vlna. SARS-CoV-2 vírusové častice (virióny) sa u infikovaných vo veľkej miere vylučujú aj stolicou, čo je následne možné pomocou RT-PCR detegovať v odpadových vodách (a na základe výsledkov matematicky modelovať napr. počet nakazených). Tieto výsledky sú vysoko konzistentné, na rozdiel napr. od AG testovania, ktoré ovplyvňovali rôzne meniace sa nariadenia, alebo spoločenské postoje. Kvalitné a aktualizované údaje od začiatku pandémie sú k dispozícií z USA (niektoré údaje zverejňuje aj ÚVZ). Na základe porovnania priebehu vĺn v minulosti a s určitou rezervou môžeme povedať, že s niekoľkotýždňovými rozdielmi nasledujú podobnú pandemickú krivku krajiny po celom svete. Šírenie vírusu bolo v lete 2023 miernejšie (podobne ako letá 2020, 2021), pričom koncom tohto leta je pozorovaný vzostup počtu infikovaných, čo potvrdzujú aj správy z amerických nemocníc.
Long covid (LC) a dlhodobé zdravotné následky
Koronavírusy SARS-CoV-2 a SARS-CoV (pôvodca SARSu) sa viažu na proteín angiotenzín konvertujúceho enzýmu – ACE2 receptor, ktorý sa v ľudskom organizme nachádza vo veľkých množstvách a v mnohých tkanivách, orgánoch. Preto môžu potenciálne ovlyvniť množstvo biologických procesov, resp. viacerými spôsobmi organizmus poškodiť. Dlhodobé následky boli pozorované už u ľudí čo prekonali SARS (v rokoch 2002-2003) a podobné následky po covide nie sú prekvapujúce.
Long covid (LC) je najčastejšie označenie (niekedy sa používajú aj iné termíny, napr. „postcovidový syndróm“) zdravotných problémov pretrvávajúcich po infekcii vírusom SARS-CoV-2 dlhšie ako 3 mesiace (definícia WHO). Tieto pretrvávajúce príznaky môžu byť veľmi rôznorodé. Najčastejšími sú: únava, dýchavičnosť, bolesti hrudníka, kašeľ, problémy s koncentráciou, myslením a pamäťou, bolesti hlavy, problémy so spánkom, vypadávanie vlasov a exantém (vyrážky). V najťažších prípadoch trpia pacienti takou vyčerpanosťou, že sú pripútaní na lôžko a odkázaní na cudziu starostlivosť. Okrem týchto príznakov, ktoré si pacient plne uvedomuje, boli zistené aj ďalšie, ktoré subjektívne nevníma, ako sú zníženie počtu T-lymfocytov (bielych krviniek), poškodenie ciev, zníženie kognitívnych funkcií a ďalšie. Väčšina ľudí, ktorí prekonajú covid nemá niekoľko týždňov po prekonaní už žiadne pretrvávajúce (subjektívne) príznaky, teda u väčšiny ľudí sa po prekonaní covidu nevyvinie LC. Aj tí čo (po troch mesiacoch) príznaky majú, je u nich tendencia postupom času zmiernenie až zmiznutie, aj keď v danom období môže byť výrazne znížená ich kvalita života. U malej časti pacientov s LC príznaky pretrvávajú dlhodobo, prípadne sa ešte môžu ďalej zhoršovať. Zvyčajne, ak sa stav nezlepší počas jedného roka, tak sa nezlepší už ani neskôr. Nie je celkom jednoduché presne určiť u koľkých ľudí sa po prekonaní covidu vyskytne LC (príznaky môžu mať rôznu intenzitu, niektoré sú hodnotené subjektívne, zatiaľ nie je stanovená spoločná metodika ani nie sú definované biologické markery). Predpokladá sa miera postihnutia LC u približne 20 – 30 % ľudí po prekonaní covidu. Vzhľadom na masové šírenie covidu LC postihuje milióny ľudí, len v USA aktuálne 6 % celej populácie (okolo 20 mil. ľudí). LC má aj zásadné ekonomické dôsledky, odhaduje sa, že okolo 10 % ľudí trpiacich LC nie je prechodne, alebo trvalo schopných ďalej pracovať. Zatiaľ čo ťažký priebeh covidu sa vyskytuje zvyčajne u starších, pri LC to platí menej a častejšie postihuje aj mladých predtým zdravých ľudí, vrátane detí. Výskumu LC sa venuje značná pozornosť a tento výskum priniesol niektoré zaujímavé výsledky, ale zatiaľ žiadnu kauzálnu liečbu.
Ako sme už naznačili, ak aj niekto po prekonaní covidu nemá žiadne subjektívne príznaky, neznamená to, že infekcia nemohla nijako poškodiť jeho zdravie. Naopak stále viac vedeckých štúdií naznačuje možné zvýšené zdravotné riziká a to aj v prípade, ak mal mierny priebeh ochorenia. Už dlhšie je známe ako prekonanie covidu zvyšuje riziko rozvoja niektorých autoimunitných a neurodegeneratívnych ochorení, ako aj akútnych kardiovaskulárnych komplikácií. Riziko rozvoja autoimunitného ochorenia je po covide zvýšené približne o 42 %, pričom zahŕňa diabetes (so zvýšením rizika 25 %), reumatoidnú artritídu (42 %), ulceróznu kolitídu (30 %), vitiligo (36 %) a ďalšie. Pri neurodegeneratívnych ochoreniach môže covid zhoršovať priebeh demencie, vrátane Alzheimerovej choroby. Riziko tvorby krvných zrazenín, známe pri akútnom priebehu covidu, pretrváva aj po jeho prekonaní a približne dvojnásobne zvyšuje riziko výskytu infarktu a podobných komplikácií so vznikom trombov. Vzhľadom na tieto riziká nie je prekvapujúce, že ľudia čo prekonali covid majú prinajmenšom dvojnásobne zvýšené riziko úmrtia (z akýchkoľvek príčin) aj mesiace po prekonaní infekcie. Ďalšie dôležité poznatky sa vzťahujú k reinfekciám. Aj viacerí odborníci predpokladali, že po prekonaní prvej infekcie bude mať organizmus natoľko dostatočnú imunitu, že ak sa aj opäť infikuje tak tá zabezpečí mierny priebeh. Reálne údaje ale naznačujú, že každá ďalšia infekcia opäť prináša porovnateľné riziko. Riziko hospitalizácie, úmrtia alebo long covidu je v priemere pri každej ďalšej covidovej infekcii približne rovnaké.
Vedcom sa postupne darí skúmať, ktoré bunkové a molekulárne mechanizmy vedú k uvedeným zdravotným problémom, aj keď stále zostáva veľa otázok a nejasností. Niektoré dôležité zistenia sú nasledujúce (nevzťahujú sa iba k long covidu, niektoré uvedené patofyziologické procesy boli pozorované aj po miernom, či asymptomatickom priebehu ochorenia):
- Vírus môže dlhšie (mesiace po infekcii) pretrvávať v niektorých tkanivách – napr. v nervovom tkanive kde majú bunky imunitného systému obmedzený prístup.
- Niektoré príznaky sú dôsledkom poškodenia buniek nervového systému. Infekcia nervového tkaniva, mozgu vedie k zápalu (encefalitíde), tiež bola pozorovaná tvorba bunkových syncytií – patologickej fúzie neurónov, nasledovaná ich bunkovou smrťou.
- Priebeh a prekonanie covidu sú spojené s významnou poruchou regulácie imunitného systému. Množstvo ďalších prejavov ako zápal, autoimunita (reakcia imunitného systému proti vlastnému organizmu), zníženie počtu a „vyčerpanie“ lymfocytov sú dôsledkom tejto poruchy regulácie a majú ďalšie následky, ako zvýšenú náchylnosť voči infekciám (až možnú trvalú získanú imunodeficienciu), „reaktiváciu“ niektorých iných vírusov (ako EBV), priame autoimunitné orgánové poškodenie.
- Poruchy imunitného systému čiastočne súvisia aj s poruchami zrážanlivosti krvi a tendenciou k tvorbe krvných zrazenín (trombov), ktoré ďalej poškodzujú tkanivá. Po upchatí cievy môže nastať miestna hypoxia až nekróza tkaniva a funkčné poškodenie. Často prebieha nebadane v drobných cievach ako mikrotrombóza.
- Vírus ovplyvňuje syntézu proteínov v mitochondriách, ktoré sú kľúčové pre energetický metabolizmus buniek. V mitochondriách vírus potláča syntézu dôležitých proteínov a využíva ich na tvorbu proteínov pre vlastnú replikáciu a tvorbu viriónov. To môže byť príčinou príznakov ako sú únava, rýchla vyčerpanosť či problémy s koncentráciou.
Tieto poznatky potvrdzujú, že SARS-CoV-2 nie je „bežný respiračný vírus“, ale naopak výrazne zasahuje aj nervový, imunitný a kardiovaskulárny systém. Tieto zistenia sú pomerne závažné a nie je možné ich brať na ľahkú váhu. Napriek tomu je potrebné brať do úvahy aj obmedzenia týchto štúdií. Máme obmedzené poznatky o tom ako sú jednotlivé príznaky a mechanizmy časté (akú časť populácie s covidom zasiahnu), ako dlho pretrvávajú a či môžu viesť k ďalším (sekundárnym) následkom. Musíme ich brať v kontexte poznatkov o iných vírusoch. Je veľa vírusov, ktoré manipulujú ľudský imunitný systém, keďže jeho znefunkčnenie je pre rozmnožovanie vírusu dôležité a využívajú pritom rôzne mechanizmy. SARS-CoV-2 je k imunitnému systému deštruktívnejší ako chrípka, alebo RSV a objavili sa aj prirovnania k HIV (ktoré je podľa môjho názoru potrebné brať s rezervou).
„Nekonečný mor“
Ak ste si cez leto pozreli stránku Úradu verejného zdravotníctva, našli ste tam informácie najmä o „kúpaní na Slovensku“ pričom snáď každej väčšej vodnej nádrži je venovaný osobitný príspevok a potom tiež vyhodnotenie radiačnej situácie, na ktorej opäť nebolo nič výnimočné a opäť sa nič sa nestalo a zopár možno aj užitočných príspevkov k peľovej situácii. O tom koľko ľudí je na Slovensku zasiahnutých long covidom, aké má dôsledky a riziká, o šírení nových variantov, alebo o tom kedy budú k dispozícii aktualizované vakcíny ste sa ale nedozvedeli nič. Podobný prístup prevláda vo väčšine krajín. Súčasný stav zhrnul Andrew Nikiforuk v článku v The Tyee: zatiaľ čo si subvarianty omikronu nachádzajú nové cesty ako destabilizovať imunitný systém, úradníkov ,ktorí by mali viesť verejné zdravotníctvo zasiahla nová epidémia – zaslepenosti a úmyselnej nekompetentnosti. Pacienti zostali opustení. Covidom spôsobené poškodenie imunitného systému otvára cestu pre nové choroby a deštrukciu a miesto návratu do normálu prichádza nekonečný mor. Neinformovaná verejnosť podlieha predstave akoby covid zmizol, lenže zmizla iba obozretnosť a solidarita. Absenciu akýchkoľvek protiepidemických opatrení už na jeseň využije plejáda nových variantov (ako napr. BA.2.86). Slováci síce radi zdôrazňujú, že zdravie je pre nich vraj „to najcennejšie“. V pandémii ale také deklarácie a ani podobné že „to spoločne zvládneme“ nezavážili a výsledkom je v súčasnosti o tri roky kratší priemerný vek dožitia (ktorý môže samozrejme aj ďalej klesať). Obzvlášť amorálne a nekompetentné je zrušenie povinnosti prekrytia dýchacích ciest v zdravotníctve, keďže pre mnohých pacientov v ťažšom stave je covid naďalej ohrozením života. Také rozhodnutie tiež otvára cestu k opakovaniu výpadkov zdravotníckeho personálu a teda obmedzeniam v poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Koniec roka 2022 (október až december) priniesol kombinovanú epidémiu chrípky, covidu a RSV („tripledemic“) s obzvlášť vysokou mierou chorobnosti najmä medzi deťmi a taktiež s výrazným nárastom nadmernej úmrtnosti. Taký vývoj bol samozrejme očakávaný, keďže zrušenie protiepidemických opatrení podporilo šírenie všetkých respiračných vírusov. Daná situácia ale viedla aj k rozšíreniu niektorých absurdných mýtov, napríklad, že je to dôsledok lockdownu (tripledemic prebehla rovnako v krajinách kde skutočný lockdown nikdy nebol, ako Švédsko) alebo, že ľudia by sa vraj mali pravidelne infikovať (chrípkou, či dokonca covidom) aby si „vytvorili imunitu“. K tomu ako covid poškodzuje imunitný systém sme predostreli dostatok vedeckých štúdií a toto poškodenie zrejme viedlo aj k silnejšej vlne chrípky a RSV. Zhodou okolností ale bola v tom čase publikovaná v časopise Lancet dôležitá štúdia, ktorá sledovala od detstva celoživotný vplyv respiračných infekcii a ich vzťah k predčasnému úmrtiu. Hlavným zistením je, že respiračné infekcie ktoré prebehnú v detstve zvyknú mať vplyv na vývoj pľúc a môžu viesť k predčasnému úmrtiu omnoho neskôr (t.j. v dospelom alebo seniorskom veku). Alebo ešte viac zjednodušene. Každá infekcia poškodzuje organizmus, znižuje jeho „rezervu“ a raz (napr. o desiatky rokov neskôr)
mu tá rezerva bude chýbať a zomrie. Minulý rok sa tiež podarilo preukázať, že príčinou mnohopočetnej sklerózy je vírus EBV a poukazuje to na trend v medicíne keď zisťujeme, že niektoré chronické ochorenia majú pôvod v dávnejších vírusových infekciách. To iba ilustruje riziká ktoré sú spojené s cirkuláciou nového vírusu (akým je SARS-Cov-2).
Podstúpiť pravidelné (1x ročne) očkovanie posilňovacou dávkou vakcíny je to najlepšie čo môžeme spraviť pre ochranu proti covidu. Je ale tiež potrebné zdôrazniť, že spoliehať sa iba na očkovanie môže byť dostatočné pre vyhnutie sa ťažkému priebehu, ale nie pre úplné zabránenie možnosti infekcie. Vakcíny boli spočiatku mimoriadne účinné, ale ako sme uviedli nové varianty majú voči ním zvýšenú odolnosť a dostatočná hladina protilátok pretrváva po očkovaní v priemere iba okolo 6 mesiacov. Jedinou úplne spoľahlivou ochranou pred infekciou sú respirátory triedy FFP2 a vyššie (resp. zodpovedajúci štandard ako N95, KN95). Sú aj ďalšie možné a niekedy jednoduché opatrenia, ktoré si ľudia niekedy ani neuvedomujú. Aj bežné vetranie miestnosti dokáže napríklad v škole značne znížiť riziko šírenia infekcie. V kvalitnejších kancelárskych priestoroch sa častejšie začali inštalovať HEPA filtre, ktoré dokážu odfiltrovať vírusové častice, pričom ich cena je pomerne nízka. Vývoj vakcín samozrejme pokračuje a cieľom je vyvinúť účinnejšie vakcíny novej generácie, ale žiaden zásadný prielom v tomto úsilí zatiaľ nenastal.
Približne pred rokom (v septembri 2022) americký prezident Joe Biden vyhlásil, že pandémia sa skončila. Ale ako sa neskôr ukázalo, vzťahovalo sa to iba na bežných ľudí a v Bielom dome naďalej platí covid protokol a každý návštevník sa musí podrobiť testovaniu. V januári 2023 sa v Davose uskutočnilo každoročné stretnutie, na ktoré prichádza množstvo miliardárov. O covide sa na vystúpeniach nehovorilo, ale opatrenia v konferenčných priestoroch boli nadštandardne prísne – každý návštevník musel podstúpiť PCR test, v priestoroch boli inštalované HEPA filtre a UV žiariče, povinnosť nosiť respirátory sa vzťahovala iba na obslužný personál. Prísnejšie opatrenia sa doteraz vo všeobecnosti uplatňujú najmä tam, kde majú účastníci vysokú ekonomickú hodnotu, napríklad na niektorých vrcholových športových súťažiach, alebo v Hollywoodskych filmových štúdiách. To pre obyčajných ľudí neplatí a tomu aj zodpovedá ich ochrana na pracovisku.
Za zakladateľa epidemiológie sa považuje John Snow a kľúčovou udalosťou v jeho živote bolo keď v roku 1854 zistil, že miestnym zdrojom cholery v londýnskej štvrti Soho je studňa na ulici Broad street (v súčasnosti Broadwick street). Studňa bola úradmi uzavretá, čo vyvolalo medzi miestnou londýnskou chudobou nemalé rozhorčenie a Snow bol pre nich zrazu nepriateľom ľudu. To, že meter od studne ústila žumpa za problém nepovažovali, ale povinnosť šliapať pre vodu na susednú ulicu áno. V skutočnosti neboli nadšené ani úrady, keďže bolo jasné že podobných studní môžu byť v Londýne desiatky a kto to má teraz riešiť? V tomto môžeme vidieť aj paralely s dneškom. V 21. storočí by už aj bežní ľudia mali mať nárok nielen na čistú vodu, ale aj na čistý vzduch. Pretože za normálne považujeme byť zdraví, nenakaziť sa ak vkročíme do ordinácie, alebo do supermarketu infekčnou chorobou, ktorá môže znamenať doživotné následky a bez toho „návrat do normálu“ ani skutočný koniec pandémie nebude.