Pod pojmom nozokomiálne nákazy sa rozumie infekčné ochorenie, ktoré pacient získa počas pobytu v zdravotníckom zariadení, najčastejšie v nemocnici (preto sa niekedy používa aj zjednodušujúce pomenovanie “nemocničné nákazy“). Nozokomiálne nákazy predstavujú celosvetovo významný problém, keďže sa odhaduje, že počas pobytu v nemocnici môže získať nozokomiálnu infekciu 5 až 10% pacientov. To je odhad z vyspelých európskych krajín, v mnohých krajinách však spoľahlivé štatistiky nie sú k dispozicii, čo platí aj pre Slovensko. Rizikom nozokomiálnych nákaz je aj skutočnosť, že nemocnice sú veľmi často miestom výskytu nebezpečných multirezistentných bakteriálnych kmeňov (t.j. odolných voči viacerým antibiotikám).
Situácia na Slovensku je v tomto smere dlhodobo neprehľadná a vo všeobecnosti nepriaznivá. Zákonná povinnosť zdravotníckych zariadení nahlasovať nozokomiálne nákazy je v praxi obchádzaná, keďže sa neuplatňujú postihy. Podľa oficiálnej štatistiky sa nozokomiálne infekcie vyskytnú približne u 1-2% hospitalizovaných pacientov. Toto číslo je nerealisticky nízke. Pri klinicky zameranom výskume, keď boli analyzované chorobopisy pacientov, sa predpokladá výskyt nozokomiálnych infekcií v 12-15% prípadov. V prípade nozokomiálnej pneumónie boli výsledky v SR medzi najhoršími v Európe, aj keď lepšie ako v rozvojových krajinách. V prípade infekcií katetra patrili skôr do kategórie rozvojových krajín. Nemocnice majú tiež na základe odborného usmernenia povinnosť zamestnávať nemocničného epidemiológa, ktorý má dohliadať na protiepidemiologické opatrenia a riešiť krízové situácie. Táto povinnosť je podobne často obchádzaná (väčšina nemocníc formálne určí epidemiológa, ten však v skutočnosti vykonáva iné činnosti). Tento nepriaznivý stav má mnoho príčin. Dôležité je nedostatočné personálne zabezpečenie (popri spravidla absencii epidemiológa najmä nedostatok sestier, resp. ich prepracovanosť), nedostatočné vzdelanie personálu (niekedy bolo v praxi pozorované, že aj zaškolený personál opatrenia ignoroval, aby si zjednodušil prácu), nefunkčný tok informácií (chýbajúce prehľady rezistencie, nozokomiálne nákazy z mikrobiologických laboratórií), zastaralá nemocničná architektúra (nedostatok jednolôžkových izieb, nízky počet toaliet pripadajúcich na veľký počet pacientov). Prax neinformovania, až utajovania informácií o nozokomiálnych nákazách často komplikuje samotnú funkciu zdravotníckych zariadení. Viac krát nastala situácia, keď sa v nemocnici vyskytla rezistentná nozokomiálna nákaza a táto informácia sa nedostala na ostatné oddelenia nemocnice, ktoré potom nemohli vykonať preventívne opatrenia a uľahčilo sa šírenie nákazy.
Nozokomiálne nákazy najčastejšie postihujú urologický trakt (približne tretina nákaz), nasledujú nozokomiálne pneumónie – najviac ohrození sú pacienti na pľúcnej ventilácii. Celkovo je podiel nozokomiálnych pneumónii na všetkých nozokomiálnych nákaz okolo 20%, približne polovica sú ventilátorové pneumónie. Ďalšie významné skupiny sú nozokomiálne infekcie rán, infekcie krvného riečiska. Úmrtnosť pri najkomplikovanejších prípadoch nozokomiálnych pneumónii, liečených na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, je okolo 25%. Najčastejšími pôvodcami nozokomiálnych pneumónii boli baktérie Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella pneumoniae, Staphylococcus aureus, Enterobacter sp., Escherichia coli a Streptococcus pneumoniae.
Okrem zisťovania samotného počtu nemocničných nákaz má pre posúdenie bezpečnosti nemocničného prostredia význam hodnotenie “environmentálnych izolátov“ (izoláty nepochádzajúce od pacientov) – najmä vykonanie sterov v rôznych priestoroch nemocnice, ich následná kultivácia a vyhodnotenie, ktoré patogény sa v danom prostredí vyskytujú. Takáto štúdia prebiehajúca počas roku 2013, ktorá analyzovala niekoľko stoviek izolátov vo viacerých slovenských nemocniciach zistila, že Enterococcus sp sa vyskytoval v 32,5%, Pseudomonas aeruginosa 24,2% a Klebsiella 14% izolátov. Pseudomonas aeruginosa bol vôbec najčastejšou baktériou na steroch z umývadiel. Pri vzorkách z postele, alebo ruky zdravotníckeho pracovníka bol najčastejším Staphylococcus aureus. V jednom prípade sa zistil výskyt Pseudomonas aeruginosa v zdravotníckom zariadení aj v pitnej vode. Zo všetkých izolátov bolo multirezistentných 24%, pričom najvyšší bol výskyt multirezistentných baktérií na internom, chirurgickom a oddelení dlhodobo chorých. Ako najviac rizikovými sa javili rôzne zdravotnícke pomôcky (napr. endoskopy), ktoré boli častým zdrojom multirezistentných izolátov.