Nozokomiálne nákazy – infekcie z nemocnice u nás

        Pod pojmom nozokomiálne nákazy sa rozumie infekčné ochorenie, ktoré pacient získa počas pobytu v zdravotníckom zariadení, najčastejšie v nemocnici (preto sa niekedy používa aj zjednodušujúce pomenovanie “nemocničné nákazy“). Nozokomiálne nákazy predstavujú celosvetovo významný problém, keďže sa odhaduje, že počas pobytu v nemocnici môže získať nozokomiálnu infekciu 5 až 10% pacientov. To je odhad z vyspelých európskych krajín, v mnohých krajinách však spoľahlivé štatistiky nie sú k dispozicii, čo platí aj pre Slovensko. Rizikom nozokomiálnych nákaz je aj skutočnosť, že nemocnice sú veľmi často miestom výskytu nebezpečných multirezistentných bakteriálnych kmeňov (t.j. odolných voči viacerým antibiotikám).

        Situácia na Slovensku je v tomto smere dlhodobo neprehľadná a vo všeobecnosti nepriaznivá. Zákonná povinnosť zdravotníckych zariadení nahlasovať nozokomiálne nákazy je v praxi obchádzaná, keďže sa neuplatňujú postihy. Podľa oficiálnej štatistiky sa nozokomiálne infekcie vyskytnú približne u 1-2% hospitalizovaných pacientov. Toto číslo je nerealisticky nízke. Pri klinicky zameranom výskume, keď boli analyzované chorobopisy pacientov, sa predpokladá výskyt nozokomiálnych infekcií v 12-15% prípadov. V prípade nozokomiálnej pneumónie boli výsledky v SR medzi najhoršími v Európe, aj keď lepšie ako v rozvojových krajinách. V prípade infekcií katetra patrili skôr do kategórie rozvojových krajín. Nemocnice majú tiež na základe odborného usmernenia povinnosť zamestnávať nemocničného epidemiológa, ktorý má dohliadať na protiepidemiologické opatrenia a riešiť krízové situácie. Táto povinnosť je podobne často obchádzaná (väčšina nemocníc formálne určí epidemiológa, ten však v skutočnosti vykonáva iné činnosti). Tento nepriaznivý stav má mnoho príčin. Dôležité je nedostatočné personálne zabezpečenie (popri spravidla absencii epidemiológa najmä nedostatok sestier, resp. ich prepracovanosť), nedostatočné vzdelanie personálu (niekedy bolo v praxi pozorované, že aj zaškolený personál opatrenia ignoroval, aby si zjednodušil prácu), nefunkčný tok informácií (chýbajúce prehľady rezistencie, nozokomiálne nákazy z mikrobiologických laboratórií),  zastaralá nemocničná architektúra (nedostatok jednolôžkových izieb, nízky počet toaliet pripadajúcich na veľký počet pacientov). Prax neinformovania, až utajovania informácií o nozokomiálnych nákazách často komplikuje samotnú funkciu zdravotníckych zariadení. Viac krát nastala situácia, keď sa v nemocnici vyskytla rezistentná nozokomiálna nákaza a táto informácia sa nedostala na ostatné oddelenia nemocnice, ktoré potom nemohli vykonať preventívne opatrenia a uľahčilo sa šírenie nákazy.

nemocnica nakazy

        Nozokomiálne nákazy najčastejšie postihujú urologický trakt (približne tretina nákaz), nasledujú nozokomiálne pneumónie – najviac ohrození sú pacienti na pľúcnej ventilácii. Celkovo je podiel nozokomiálnych pneumónii na všetkých nozokomiálnych nákaz okolo 20%, približne polovica sú ventilátorové pneumónie. Ďalšie významné skupiny sú nozokomiálne infekcie rán, infekcie krvného riečiska. Úmrtnosť pri najkomplikovanejších prípadoch nozokomiálnych pneumónii, liečených na oddeleniach intenzívnej starostlivosti, je okolo 25%. Najčastejšími pôvodcami nozokomiálnych pneumónii boli baktérie Pseudomonas aeruginosa, Klebsiella pneumoniae, Staphylococcus aureus, Enterobacter sp., Escherichia coli a Streptococcus pneumoniae.

        Okrem zisťovania samotného počtu nemocničných nákaz má pre posúdenie bezpečnosti nemocničného prostredia význam hodnotenie “environmentálnych izolátov“ (izoláty nepochádzajúce od pacientov) – najmä vykonanie sterov v rôznych priestoroch nemocnice, ich následná kultivácia a vyhodnotenie, ktoré patogény sa v danom prostredí vyskytujú. Takáto štúdia prebiehajúca počas roku 2013, ktorá analyzovala niekoľko stoviek izolátov vo viacerých slovenských nemocniciach zistila, že Enterococcus sp sa vyskytoval v 32,5%, Pseudomonas aeruginosa 24,2% a Klebsiella 14%  izolátov. Pseudomonas aeruginosa bol vôbec najčastejšou baktériou na steroch z umývadiel. Pri vzorkách z postele, alebo ruky zdravotníckeho pracovníka bol najčastejším Staphylococcus aureus. V jednom prípade sa zistil výskyt Pseudomonas aeruginosa v zdravotníckom zariadení aj v pitnej vode. Zo všetkých izolátov bolo multirezistentných 24%, pričom najvyšší bol výskyt multirezistentných baktérií na internom, chirurgickom a oddelení dlhodobo chorých. Ako najviac rizikovými sa javili rôzne zdravotnícke pomôcky (napr. endoskopy), ktoré boli častým zdrojom multirezistentných izolátov.

 

Newsletter Updates

Enter your email address below and subscribe to our newsletter