V marci 2009 bol u pacientov v Mexiku identifikovaný nový kmeň vírusu chrípky typu A, ktorý sa rýchlo začal šíriť po celom svete. WHO tento stav označila za svetovú chrípkovú pandémiu, prvú od r. 1968. Počiatočné obavy z vysokej úmrtnosti (ktoré sa neskôr nepotvrdili) viedli k veľkej pozornosti venovanej šíreniu vírusu. Pre nový kmeň sa začalo používať viacero názvov, ako “prasacia chrípka”, “nová chrípka” alebo “H1N1” resp. “A/H1N1”.
Oficiálny vedecký názov nového chrípkového kmeňa je “A/California/07/2009 (H1N1)”. Svojou genetickou štruktúrou nie je kmeň H1N1 výnimočný. Špecifikom je, že obsahuje fragmenty RNA pochádzajúce z SIV (Swine Influenza Virus) na základe čoho bolo aj odvodené pomenovanie “prasacia chrípka”. Prípady keď sa v jednom víruse prirodzenými procesmi skombinujú genetické fragmenty rôznych vírusov sú pomerne bežné a dobre zdokumentované. Štúdia Centers for Disease Control and Prevention (CDC) zistila že na rozdiel od detí niektorí dospelí, najmä nad 60 rokov, majú voči H1N1 určitý stupeň imunity, čo naznačuje genetickú a imunogénnu podobnosť H1N1 s kmeňmi chrípky z pred niekoľkých desiatok rokov. Za jedno z rizík sa stále považuje možnosť vzniku nových mutácii H1N1, ktoré by mohli mať závažnejšie klinické dôsledky.
Klinické prejavy H1N1 sú v mnohom podobné sezónnej chrípke a zahŕňajú najmä kašeľ, horúčku, bolesť svalov, malátnosť, bolesť hlavy, ďalej sa môžu menej často vyskytnúť nauzea, vracanie a hnačka. Vo všeobecnosti má H1N1 väčšinou mierny priebeh podobný sezónnej chrípke. Rovnako počet úmrtí nie je vyšší ako pri sezónnej chrípke (približne 0,1 %). Oproti sezónnej chrípke sú však ale viac ohrozené niektoré skupiny pacientov, pri ktorých je nebezpečenstvo zdravotných komplikácii, odlišné ako pri sezónnej chrípke.
WHO považuje za rizikové skupiny:
- Novorodenci a deti (najmä mladšie ako 2 roky)
- Tehotné ženy
- Osoby s chronickým ochorením pľúc, srdca, metabolickými poruchami (najmä diabetes), obličiek, pečene, niektorými neurologickými ochoreniami a zníženou imunitou
- Deti užívajúce aspirín (kyselinu acetylsalicylovu)
- Osoby staršie ako 65 rokov
Výrazným rizikom H1N1 je skutočnosť že môže viesť k rýchlemu rozvoju zápalu pľúc (pneumónii) až k pľúcnemu (pulmonárnemu) zlyhaniu. Ohrozený rozvojom pľúcnych komplikácii sú pacienti ktorý majú iné chronické ochorenie pľúc. To bolo dokumentované napríklad v prípade astmy, chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Nie sú zatiaľ všeobecne známe prípady komplikácii pri cystickej fibróze ale na základe súčasných poznatkov sa samozrejme táto možnosť predpokladá. V prípade rozvoja komplikovaného zápalu pľúc je potrebné ošetrenie na jednotke intenzívnej starostlivosti a výrazne sa zvyšuje riziko smrti.
Je isté že od vypuknutia pandémie na chrípku H1N1 ochoreli milióny ľudí. Vytvorenie presnejších odhadov je často komplikované, keďže väčšina ľudí nevyhľadá medicínske ošetrenie, pokiaľ si to ich zdravotný stav nevyžaduje. Na spoľahlivé potvrdenie že príčinou ochorenia je H1N1 je potrebná vyšetrenie vzoriek reverzne transkribovanou polymerázovou reťazovou reakciou, ktoré sa rutinne nikde na svete nevykonáva. Odhad CDC predpokladá že (do konca októbra 2009) chrípku H1N1 v USA prekonalo 22 miliónov ľudí a odhadovaný počet úmrtí je 3900, pričom počet laboratórne potvrdených úmrtí je 2240 (do 17. októbra 2009). Predpokladaný počet úmrtí v Európe do konca novembra 2009 je okolo 700, pričom najviac zasiahnutými Európskymi krajinami sú Veľká Británia, Španielsko a Francúzsko (podľa počtu úmrtí). Väčšina odborníkov predpokladá že H1N1 chrípka dosiahne svoj vrchol na severnej pologuli v počte ochorení počas zimy 2009/2010. Podľa súčasných údajov (december 2009) sa zdá že počet nových prípadov v USA klesá (aj v súvislosti s očkovaním), zatiaľ čo v Európe sa stále zvyšuje.
Zabránenie prenosu vírusu
Vírus H1N1 sa šíri z človeka na človeka kvapôčkovou infekciou (rovnako ako sezónna chrípka), najmä pri kašli, kýchaní. Na zníženie rizika nákazy sú účinné najmä tieto preventívne opatrenia:
- Časté umývanie rúk mydlom, alebo alkoholovým gélom.
- Vyhýbanie sa dotyku očí, úst, nosnej sliznice.
- Riziko nákazy je vyššie na miestach kde sa koncentrujú ľudia (mestská hromadná doprava, čakáreň lekára, spoločenské akcie a pod.).
- Rúška neochráni pred infekciou, jej význam je iba pre chorých tým že zníži množstvo vírusov ktoré sa kašľom a kýchaním dostanú do okolia a tým môže znížiť pravdepodobnosť nakaziť ľudí v okolí. Rúška sa odporúča nasadiť chorým pokiaľ sú v kontakte s ďalšími osobami, ktoré by mohli nakaziť.
- Zabrániť vdýchnutiu častíc ktoré môžu obsahovať vírusy sú schopné respirátory. Vzhľadom na všeobecne nízke riziko nákazy použitie respirátora CDC odporúča jedine u osôb ktoré ošetrujú chorých s vírusom H1N1.
- Niektoré štáty (napr. Čína, Rusko) zaviedli prechodné opatrenia obmedzujúce cestovanie, zahŕňajúce napr. povinnú karanténu pri príznakoch chrípky po pricestovaní zo zahraničia, alebo vyzvali občanov aby necestovali do krajín viac postihnutých H1N1 pandémiou. Takéto opatrenia sú v rozpore so stanoviskom WHO, ktorá neodporúča žiadne obmedzenia medzinárodného pohybu osôb.
Očkovanie
Očkovanie je najspoľahlivejším spôsobom ochrany proti H1N1. Podľa klinických štúdii by mala byť účinnosť ochrany okolo 99 % (pri sezónnej chrípke sa uvádza väčšinou účinnosť okolo 70 %). Očkovanie prináša niektoré možné vedľajšie účinky, ktoré väčšinou nie sú závažné. Po vypuknutí H1N1 pandémie sa objavili tvrdenia že očkovanie proti sezónnej chrípke by malo mať do určitej miery ochranný účinok voči H1N1. Štúdie CDC tieto tvrdenia vyvrátili, podľa týchto zistení ľudia očkovaný voči sezónnej chrípke nemajú žiadne H1N1 protilátky.
H1N1 očkovacie látky sú dostupné na trhu v USA od novembra 2009. V tejto súvislosti CDC vydala odporúčania ktoré skupiny by mali byť prednostne očkované. Okrem iných skupín zahŕňa pacientov s chronickými ochoreniami pri ktorých môže chrípka spôsobiť medicínske komplikácie. Podobné odporúčanie vydal aj National Health Service vo Veľkej Británii, kde odporúča okrem iných očkovanie pre osoby s chronickými pľúcnymi ochoreniami. Celkovo bolo do konca novembra celosvetovo zaočkovaných približne 65 miliónov ľudí. Udáva sa že svetová kapacita na produkciu proti chrípkových vakcín je 3,5 miliardy dávok.
European Medicines Agency schválila pre používanie v Európe nasledovné vakcíny voči H1N1:
Slovenská vláda nakúpila vakcínu Panenza výrobcu Sanofi-Pasteur, ktorá je taktiež široko používaná tak v mnohých Európskych krajinách ako aj v USA. Slovenské ministerstvo zdravotníctva však nebolo schopné zabezpečiť očkovaciu látku včas a dodnes (január 2010) sú zásadné problémy s distribúciu vakcíny, čo zabránilo mnohým ľuďom aj v rizikových kategóriách dať sa zaočkovať.
Jediný rozdiel vo vakcíne H1N1 a sezónnej chrípky je v obsahu antigénov (vírusových zložiek ktoré vedú k tvorbe protilátok a vzniku špecifickej imunity), nelíši sa ani technológiou výroby, ani všeobecnými zásadami pri očkovaní.
Opatrný by mali byť ľudia s alergiou na vaječný žĺtok, kvôli možnosti alergických reakcii. Závažným ale veľmi zriedkavým (jeden prípad na milión očkovaní) stavom ktorý sa môže spájať s očkovaním je Gullian-Barre syndróm (GBS). Patofyziologickým mechanizmom GBS je auto imunitné poškodenie nervového tkaniva, ktoré môže viesť až ku smrti. Vzťah medzi očkovaním proti chrípke a GBS nie je doteraz celkom objasnený, pretože je potvrdené že GBS môže vyvolať samotná chrípka a riziko že chrípka vyvolá GBS je vyššie ako že ho vyvolá očkovanie. Medzi pomerne časté nežiaduce účinky bežné pri očkovaní, ktoré sa vyskytujú aj pri H1N1 očkovaní a nie sú nijako závažné patria triaška, začervenanie a opuch v mieste vpichu, malátnosť. V súvislosti s bezpečnosťou očkovania sa v tlači a na internete objavilo viacero zavádzajúcich tvrdení, spochybňujúcich bezpečnosť vakcín. Príkladom je napríklad úmrtie niekoľkých pacientov vo Švédsku niekoľko dní po očkovaní, nič však nenasvedčuje tomu že by očkovanie malo byť príčinou úmrtia a jednalo sa vo všetkých prípadoch o pacientov s vážnymi ďalšími ochoreniami (ktoré zrejme boli príčinu smrti) a v pokročilom veku. H1N1 vakcíny boli podrobené vedeckej analýze a schváleniu Európskych a Amerických regulačných úradov a je možné považovať ich za plne bezpečné.
Antivirotiká
Na trhu sú dva antivirotické lieky účinné voči vírusu chrípky, vrátane kmeňa H1N1 a to Tamiflu (oseltamivir) a Relenza (zanamivir). Tieto lieky by sa mali užívať iba s vedomím a na základe odporúčania ošetrujúceho lekára. Podľa odporúčaní WHO liečba antivirotikami sa odporúča iba u pacientov ktorý majú komplikácie spojené s H1N1 infekciou, alebo je u nich vzhľadom na iné chronické ochorenia zvýšená pravdepodobnosť výskytu komplikácii. Za liek voľby pri komplikáciách sa považuje oseltamivir (tamiflu). Podanie antivirotík v indikovaných prípadoch musí byť čo najskoršie, keďže účinkujú vo fáze množenia vírusu, teda najmä po prepuknutí ochorenia. Oseltamivir aj zanamivir je možné používať aj preventívne, aj keď sa to za bežných okolností neodporúča (do úvahy môže prichádzať napr. u osôb ošetrujúceho chorého s H1N1).
V prípade ak sa stav pacienta napriek podaniu oseltamiviru alebo zanamiviru naďalej zhoršuje je možné zvážiť podanie iných antivirotík ako napr. ribavirinu, peramiviru. Bolo hlásených niekoľko prípadov rezistencie vírusu H1N1 voči oseltamiviru, okrem toho H1N1 kmeň je rezistentný voči antivirotikám amantadínu a rimantadínu. Jednou z častých komplikácii pneumónie pri H1N1 sú sekundárne bakteriálne infekcie, často baktériou Staphyloccocus aureus. Takáto kombinovaná infekcia môže byť mimoriadne nebezpečná, najmä v súvislosti s vysokou mierou antibiotickej rezistencie Staphylococcus aureus. Preto je potrebné včasné nasadenie antibiotík podľa všeobecných odporúčaní a vývoja zdravotného stavu. Profylaktické užívanie antibiotík sa ale neodporúča.
Podporná liečba
Vo väčšine prípadov nie je pri H1N1 potrebná hospitalizácia ani podanie antivirotík a priebeh ochorenia je mierny. Za týchto okolností sa uplatňuje liečba ako pri sezónnej chrípke. Dôležité je zabezpečiť dostatok tekutín. Zvýšená teplota je častým príznakom, ak prevyšuje 38 °C odporúča sa použitie antipyretík ako paracetamol, prípadne ibuprofénu ktorý má aj protizápalový účinok. Alternatívne sa môže použiť kyselina salicylova (acylpyrín, aspirín) okrem detí pod 12 rokov a tehotných žien. Na trhu sú tiež kombinované prípravky s paracetamolom, vitamínom C a fenylefrínom s komplexnejším účinkom tlmiacich príznaky chrípky.
Alternatívou sú prírodné liečivá resp. ich kombinácie s vitamínmi,
minerálmi. Pri respiračných infekciách sa z vitamínov odporúča užívať predovšetkým vitamín C a z minerálov zinok. Vedecky potvrdený imunostimulačný účinok majú extrakty z echinacei, ktorých užívanie vedie k skráteniu trvania prejavov chrípky a aj ďalších respiračných ochorení. Niektoré ďalšie prírodné liečivá tradične používané pri liečbe chrípky sú napr. kvercetín s antioxidočnými účinkami, cesnak a zázvor ktoré majú antibakteriálny a antivirotický účinok. Jedným z kvalitných prípravkov ktorý obsahuje tieto prírodné zložky, vitamíny a minerály je napríklad Cold & Flu Formula, ktorý je odporúčaný tak pri akútnych príznakoch ako aj dlhodobo na zníženie rizika ochorenia.
Záver
Cystic Fibrosis Foundation (CFF) publikovala stručné odporúčania pre ľudí s CF v súvislosti s H1N1. CF pacientov zaraďuje medzi rizikovú skupinu a odporúča očkovanie. Popri očkovaní je vhodné dbať na preventívne opatrenia na zabránenie nákazy ako umývanie rúk, vyhýbanie sa kontaktu s chorými. V prípade ochorenia okamžite vyhľadať medicínsku pomoc a podľa odporúčania lekára indikácia antivirotickej liečby (tamiflu). Tieto odporúčania môžu byť zhrnutím toho čo vyplýva pre ľudí s cystickou fibrózou z pandémie H1N1. Očkovanie sa všeobecne odporúča pri riziku komplikácii spojených s prítomnosťou chronického ochorenia pľúc. Možným argumentom proti očkovaniu by mohlo byť že H1N1 má väčšinou mierny priebeh podobný sezónnej chrípke. Treba si ale uvedomiť aj rozdiel ktorý môže byť ešte významnejší pri CF a to riziko rýchleho nástupu zápalu pľúc a pulmonárneho zlyhania. V prípade týchto príznakov je nevyhnutná hospitalizácia. Na druhej strane je potešiteľné že sa nepotvrdili pôvodné obavy o svetovej pandémii s vysokou úmrtnosťou. Pri rešpektovaní tu uvedených odporúčaní a sledovaní vývoja nie je nijako potrebné meniť svoj životný štýl, alebo mať prehnané obavy.
Ďalšie informácie
Pre širokú verejnosť European Center for Disease Prevention and Control zriadilo všeobecnú informačnú stránku o chrípke H1N1. Podobnú stránku zriadil v USA U.S. Department of Health & Human Services. WHO publikovala súbor odporúčaní pre liečbu chorých s H1N1: Clinical management of human infection with pandemic (H1N1) 2009: revised guidence .