Príbeh Jerry Cahilla
Jerry Cahill povedal, že chce, aby deti s cystickou fibrózou vedeli, že môžu žiť normálny život. 62 ročnému Cahillovi túto chronickú chorobu diagnostikovali v 10. rokoch a pred šiestimi rokmi absolvoval obojstrannú transplantáciu pľúc. Dva dni po svojich 62. narodeninách, sa Cahill vydal na bicykli na 100 míľ dlhú cestu do Montauk z Cohen Children´s Medical Center (detská nemocnica), kde sa začal liečiť. „Chcem ľuďom ukázať, že s cystickou fibrózou môžete robiť rôzne veci – môžete sa normálne bicyklovať, plávať, behať.“ povedal Cahill.
Keď Cahillovi po prvý raz diagnostikovali jeho chorobu, deti s cystickou fibrózou sa dožívali len 16 – 18 rokov. Cahill a jeho rodičia nedovolili, aby mu táto diagnóza zabránila žiť svoj život. Po celý život behal, hral futbal, basketbal, baseball a pólo.
Chceme, aby si rodičia uvedomili, že ich syn a dcéra sú normálni ľudia, môžu prekonať ťažkosti a žiť plnohodnotný život. Jazda do Montauk je prvá z päťdesiatich 100 míľových jázd, ktoré by chcel J. Cahill absolvovať v priebehu roka 2018 a 2019. Cieľom je zvýšiť povedomie o cystickej fibróze a jej liečbe. Cahil sa vydal na cestu spolu so zdravotníkmi z Cohenovej nemocnice, ako aj s pacientmi a rodičmi pacientov, zvádzajúcich boj s chorobou.
Príbeh Kate Sneddonovej
Jedna z pacientiek, Kate Sneddonová, zažila podobný príbeh, keď bojovala s chorobou pomocou aktívneho životného štýlu. 23 ročnej K. Sneddonovej z Wantagh diagnostikovali cystickú fibrózu ako dvojročnej. Krátko nato začala športovať. Jej mama zaklamala o tom, kedy sa narodila, aby mohla hrať futbal, keďže Kate videla, ako ho hrala jej sestra a chcela sa pridať.
Telesné cvičenie Sneddonovej pomáha nielen premáhať symptómy choroby, čistiť dýchacie cesty a čeliť chronickým infekciám pľúc, ale aj bráni spoločenskej izolácii, čo sa môže stať ľuďom, bojujúcim s chronickými chorobami. „Aktívny životný štýl mi umožňuje žiť naplno,“ vraví Sneddonová. Napriek chorobe dokázala Kate odísť študovať na vysokú školu, precestovať Európu a urobiť si doktorát v odbore fyzioterapie.
Je podľa nej ťažko slovne vyjadriť pocit úľavy, ktorý sa dostaví, keď sa môže zhlboka nadýchnuť – a k tomu jej dopomohlo cvičenie.
„Chcela by som, aby to dosiahol každý pacient s cystickou fibrózou,“ povedala Sneddonová. „Aj jedno hlboké nadýchnutie denne znamená pokoj a pocit voľnosti, a ja sa neprestávam usilovať o dosiahnutie tohto momentu. A dúfam, že pomáham aj druhým v ich úsilí ho dosiahnuť.“