V polovici marca sme priniesli prvé informácie o tom, ako epidémia nového koronavírusu môže ovplyvniť pacientov s cystickou fibrózou. Odvtedy vďaka intenzívnemu medicínskemu výskumu pribúdajú nové poznatky o tomto ochorení prakticky každý deň. Časť týchto poznatkov je zhrnutá v tomto článku, ktorý na minulý voľne nadväzuje a dopĺňa ho.
COVID-19 pri cystickej fibróze
Vírusové ochorenie COVID-19 má ťažší priebeh u osôb s inými zdravotnými komplikáciami a preto CF pacienti patria počas prebiehajúcej pandémie k ohrozenej skupine obyvateľov. Od marca 2020 došlo v Európe (a následne aj na ostatných kontinentoch) k rýchlemu šíreniu nového koronavírusu SARS-Cov-2. Táto epidémia zasiahla aj CF pacientov a dnes sú k dispozícii prvé, aj keď zatiaľ obmedzené informácie o priebehu tejto infekcie pri cystickej fibróze. Jeden z prvých článkov, ktorý sa venoval tejto problematike, vyšiel v polovici apríla v prestížnom medicínskom časopise Lancet. V tom čase boli známe prvé infekcie u CF pacientov, predovšetkým v Taliansku. Neboli tam ešte informácie o priebehu ochorenia pri CF. V článku sa konštatuje, že veľa pacientov malo zvýšené obavy o svoje zdravie a život. Spomínali sa v ňom niektoré odporúčané opatrenia pre CF centrá, napr. pozastavenie preventívnych návštev.
Jedna z prvých štatistík bola publikovaná vo Veľkej Británii, aj keď obsahuje iba základné informácie. Do 25. mája bolo v Británií 21 CF pacientov, ktorí sa nakazili novým koronavírusom. 9 z nich v čase testovania nemalo príznaky, 20 sa z COVID-19 vyliečilo a 1 zomrel. Podrobnejšiu štatistiku, ktorá je týždenne aktualizovaná, zverejňuje European Cystic Fibrosis Society. K 27. máju 2020 uvádza, že v Európe bolo potvrdených 79 CF pacientov s ochorením COVID-19, pričom u 72 z nich sú známe ďalšie informácie o priebehu ochorenia. K poslednej aktualizácii registra sa 46 (64%) z nich vyliečilo, 15 (20%) sa ďalej liečilo, u 8 (11%) stav nebol známy a 3 (4%) zomreli.
U uvedených 72 pacientov nie sú známe všetky charakteristiky, napríklad dôležitá informácia o priebehu ochorenia je známa u 37 pacientov. Z údajov vyplýva, že ochorenie malo u nich väčšinou mierny priebeh (27 pacientov, 73%), u siedmych ťažký a u troch kritický.
Ďalej 16 pacientov potrebovalo podanie kyslíku a dvaja respiračnú podporu (pľúcnu ventiláciu), aj keď sa neuvádza, ku ktorej skupine (akému počtu) pacientov sa to vzťahuje. Z údajov z registra tiež vyplýva, že medzi CF pacientmi, ktorí ochoreli na COVID-19, sú častejšie zastúpení dospelí. Najviac zastúpenou vekovou skupinou boli ľudia od 30 do 49 rokov a u mladších ľudí pod 20 rokov bol výskyt nižší. To môže nasvedčovať tomu, že starší pacienti majú menšie možnosti izolácie, ale môže to tiež súvisieť so známou skutočnosťou o miernejšom priebehu u detí.
Doteraz najpodrobnejšie klinické zhodnotenie bolo publikované koncom apríla v Journal of Cystic Fibrosis. Táto analýza čerpala údaje z CF registrov ôsmych krajín (vrátane mimoeurópskych), pričom zahrnula 40 pacientov. Taktiež v tejto skupine boli výrazne zastúpení starší pacienti – mediánový vek bol 33 rokov. S tým súvisí aj vyšší počet zdravotných komplikácií – 15 z nich malo diabetes a 11 transplantované pľúca (prípadne aj ďalší orgán ako pečeň, alebo obličky). 28 (70%) pacientov sa do ukončenia sledovania vyliečilo, 12 (30%) pokračovalo v liečbe a nebolo zaznamenané žiadne úmrtie. 13 (33%) pacientov potrebovalo liečbu kyslíkom a jeden (2,5%) podpornú pľúcnu ventiláciu. Štyria (10%) pacienti boli na jednotke intenzívnej starostlivosti. Štúdia odhaduje výskyt COVID-19 v CF populáciách zúčastnených krajín na 0,07%, čo je približne polovičný výskyt oproti celkovej populácií. Vysvetľuje to zvýšenou izoláciou CF pacientov, keďže si dobre uvedomujú riziká spojené s infekciou.
Tieto poznatky potvrdzujú závažnejší priebeh koronavírusovej infekcie pri CF oproti ostatnej populácií. Skutočnosť, že tretina pacientov potrebovala kyslík znamená aj potrebu kvalitnej zdravotnej starostlivosti. Tieto údaje pochádzajú z krajín kde má CF starostlivosť vysokú úroveň, napríklad 14 pacientov zo 40 v spomínanej štúdii bolo nastavených na liečbu CFTR modulátormi. Preto v podmienkach menej kvalitného zdravotného systému môžu byť výsledky horšie. Okrem nízkeho počtu pacientov v týchto štatistikách, štúdiách je potrebná opatrnosť pri ich interpretácií, pretože je v nich viac pacientov, ktorí sa k ukončeniu štúdie ďalej liečili, alebo nebol známy ich stav a správnejší postup je hodnotiť uzavreté prípady (čo je ale v podmienkach prebiehajúcej epidémie zložitejšie). Pozitívne môže byť hodnotené, že počet úmrtí nie je príliš vysoký a nenaplnili sa najhoršie očakávania.
Výskum COVID-19
Od začiatku epidémie v Číne sa vedelo, že časť infikovaných nemusí mať žiadne príznaky (sú asymptomatický). Podrobnejší obraz o tom priniesli až rozsiahle testovania populácie na Islande a v Taliansku, podľa ktorých je 20 až 50% infikovaných asymtomatických. Jedným z dôvodov, prečo je šírenie vírusu tak rýchle, je práve problém zachytiť asymptomatických nosičov. Pri spätnej analýze archivovaných biologických vzoriek sa tiež zistilo, že vírus sa dostal do Európy skôr ako sa pôvodne predpokladalo. Bol dokázaný vo vzorke u pacienta z Francúzska z konca decembra 2019 a v tom období je pravdepodobne začiatok jeho komunitného šírenia vo Francúzsku. To, že infekcia prebieha často asymptomaticky má dôsledky aj na ďalšie epidemiologické a klinické parametre, ako napríklad smrtnosť. Analýza rozsiahleho súboru údajov odhadla smrtnosť v celkovej populácii meranú ako Case fatality ratio medzi 1,38% a 3,67% (podľa rôznych metód výpočtu). Zaviedla aj kategóriu Infection fatality ratio, zahŕňajúcu aj ľudí s asymptomatickým priebehom, pri ktorej odhaduje smrtnosť na 0,66%, čo je menej ako sa pôvodne predpokladalo. V úmrtnosti sú ale pozorované medzi krajinami veľké rozdiely. Vysoká úmrtnosť v severnom Taliansku súvisí so zastúpením ľudí vo vyššom veku a preťažením zdravotníctva. Naopak, v krajinách kde sa podarilo vírus zachytiť u mladších ľudí, ako napríklad v Nemecku ale aj na Slovensku, sú štatistiky priaznivejšie. Na Slovensku sa podarilo veľkú časť prípadov zachytiť v karanténe, prevažne u mladých ľudí vracajúcich sa zo zahraničia a zatiaľ nedošlo k masovému komunitnému šíreniu epidémie ako v západoeurópskych krajinách.
Keď Čína koncom decembra 2019 prvý krát informovala WHO o novom ochorení, bolo označené ako „pneumónia neznámeho pôvodu“. Čím ďalej, tým viac je ale zrejmé, že COVID-19 nepostihuje iba respiračný systém. Podobne ako sú veľké individuálne rozdiely v závažnosti ochorenia, bola pozorovaná aj značná variabilita príznakov a boli opísané nové symptómy súvisiace s týmto ochorením. Postihnutý môže byť kariodovaskulárny systém, obličky, pečeň aj nervový systém. Je tiež viac informácií o reakciách imunitného systému, kedže ochorenie často vedie k silným prejavom zápalu. Na jednej strane sú viac ohrození pacienti s oslabenou imunitou, ale na druhej prehnaná reakcia imunitného systému tiež vedie k zhoršeniu ochorenia. Patofyziologickým mechanizmom, ktorý vedie k orgánovému poškodeniu, je tvorba krvných zrazenín. Následkom môže byť napríklad mŕtvica aj u mladých pacientov. Tiež bol opísaný zriedkavý, ale závažný zápalový syndróm u detí, ktoré prekonali koronavírusovú infekciu a pripomína Kawasakiho chorobu.
Potvrdzuje sa, že u časti pacientov sa niektoré príznaky objavujú aj po vyliečení. Pacienti sa často sťažujú napríklad na chronickú únavu. Sú známe aj iné závažnejšie príznaky (spomenuté v marcovom článku), ako znížený pľúcny objem, poškodenie obličiek. Pacienti, ktorí boli vo vážnom stave a trpeli nedostatkom kyslíka, môžu mať aj poškodenie mozgu, keďže nervové bunky sú veľmi citlivé na zásobovanie kyslíkom. Predbežne sa predpokladá, že trvalé poškodenie po prekonaní COVID-19 nie je bežné a väčšina ľudí sa plne zostaví. Niektoré odhady hovoria o trvalých následkoch u 10% pacientov, ale komplexnejšie zhodnotenie bude možné až na základe ďalšieho výskumu.
Okamžite po vypuknutí epidémie začali vedci intenzívne pracovať na vývoji možnej vakcíny a v súčasnosti je vo vývoji okolo 100 projektov, pričom nedávno boli zverejnené výsledky prvých klinických skúšok. Jedná sa zatiaľ o prvú fázu a najoptimistickejšie odhady hovoria o vakcíne, ktorá by mohla byť schválená koncom tohto roka. Zatiaľ dve skúmané vakcíny, u ktorých boli zverejnené výsledky, viedli u ľudí v klinickej štúdii k imunitnej odpovedi – tvorbe protilátok, čo je základný predpoklad ich účinnosti. Aj preto prevláda optimizmus, že sa vakcínu podarí vyvinúť. Vývoj novej vakcíny je ale vždy komplikovaný proces, ktorý za normálnych okolností trvá okolo 5 rokov a jeho urýchlenie si vyžaduje mimoriadne nasadenie. V priebehu apríla sa dostali na trh aj sérologické testy detekujúce protilátky proti SARS-CoV-2 vírusu, ktorých zmyslom je určiť, či vyšetrovaná osoba v minulosti prekonala ochorenie (napríklad asymptomaticky). Tieto testy začalo ponúkať množstvo výrobcov, pričom ich kvalita resp. senzitivita sa stala terčom kritiky a americká FDA z dôvodu nedostatočnej kvality niektorým výrobcom predaj týchto testov zakázala.
Epidemiologická situácia
Podľa súčasných poznatkov sa vírus SARS-CoV-2 prvý krát objavil v októbri alebo v novembri 2019 v čínskom meste Wuhan, odkiaľ sa rýchlo rozšíril do viacerých krajín. V Európe sa začal komunitne šíriť pravdepodobne koncom decembra 2019. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov – do konca februára 2020, prišlo do Európy množstvo cestujúcich z Ázie, čo podporovalo neustály import nových prípadov. Taliansko bolo koncom januára 2020 medzi prvými krajinami, ktoré pozastavili lety z Číny. V tom čase už vzniklo v severnom Taliansku ohnisko nákazy, o ktorom vtedy ešte nikto nevedel. Ohniská v severnom Taliansku, spolu so susedným Tirolskom, boli miestami, odkiaľ sa začala najmä vďaka cestovnému ruchu nákaza šíriť do mnohých nových oblastí. Úrady predpokladali možný výskyt iba u cestujúcich z rizikových oblastí (juhovýchodnej Ázie) a ani netestovali ľudí s príznakmi, ak nemali cestovateľskú anamnézu. Keď 13.februára zomrel prvý španiel na COVID-19, tak o jeho skutočnej príčine smrti nikto nevedel a jeho diagnóza bola určená až post-mortem o mesiac neskôr. Až po prvých úmrtiach koncom februára sa v Taliansku rozšírilo testovanie a behom týždňa odhalilo tisíce prípadov. Počet mŕtvych v tom čase už narastal geometrickým radom. Vznik prvého veľkého ohniska mimo Čínu zastihol taliansku vládu nepripravenú. Po niekoľkodňovom váhaní vyhlásila od 10. marca tzv. „lockdown“ – obmedzenie pohybu a ekonomickej aktivity v celej krajine. Tieto udalosti povzbudili testovanie v celej Európe a až vtedy, pri desaťtisícoch prípadov, začínal byť rozsah epidémie viditeľnejší. Postupne všetky európske štáty prijali skutočné (a nie len symbolické) protiepidemické opatrenia.
S odstupom času je zrejmé, že lepšie dopadli tie krajiny, ktoré konali rýchlo, čo bol aj prípad strednej Európy. V niektorých krajinách (napr. Británia, Holandsko, Švédsko) prebiehala diskusia o tzv. „skupinovej imunite“, čo bola predstava, podľa ktorej je možné cielene nakaziť väčšinu obyvateľstva, ktorá by následne zabezpečila imunitu pre zraniteľnejšie skupiny. Proti takejto predstave sa postavila väčšina odborníkov a jej nereálnosť naznačili aj vplyvné matematické modely vypracované na Imperial College London. Pod vplyvom poznania a vývoja, všetky krajiny okrem Švédska od tejto koncepcie upustili. Švédsko sa stalo koncom mája krajinou s najvyšším počtom nových úmrtí na počet obyvateľov v Európe.
Na druhej strane stoja chudobnejšie krajiny, pre ktoré síce „skupinová imunita“ nie je cieľom, ale keďže nie sú reálne schopné epidémiu zastaviť, tak k nej (za cenu obrovského počtu mŕtvych) smerujú. V takej situácii je napr. Irán a v súčasnosti zrejme už aj Latinská Amerika. Lockdown viedol prakticky vo všetkých európskych krajinách k postupnej stabilizácii a poklesu počtu nových prípadov. Matematicky vyjadrené, znížilo sa reprodukčné číslo R0 z úrovne okolo 3 bez opatrení na 0,5 – 0,7 podľa rozsahu obmedzení. Podľa odhadov z Číny lockdown vo Wuhane, ktorý bol mimoriadne prísny, viedol k hodnotám R0 0,2. Primárnym cieľom lockdownov bolo zabrániť kolapsu zdravotníckeho systému. To sa v podstate všade v Európe podarilo (okrem kritickej situácie na prelome marca a apríla v severnom Taliansku, v Madride a prípadne v Belgicku). V niektorých krajinách boli opatrenia také účinné, že priniesli príležitosť dostať epidémiu opäť pod kontrolu. Teda možnosť podchytiť všetky prípady, epidemiologickými metódami dohľadávať ich kontakty a izolovať ich z komunity. Vzhľadom na vysokú ekonomickú cena lockdownov, zlepšujúcu sa epidemiologická situácia a nespokojnosť časti obyvateľstva s obmedzeniami, začali vlády opatrenia približne od polovice apríla postupne uvoľňovať. Toto uvoľňovanie zatiaľ neviedlo v žiadnej európskej krajine k sústavnému zvyšovaniu počtu nových prípadov – trend je buď stabilizovaný, alebo pokračuje mierny pokles.
Pre zhodnotenie doterajšieho priebehu epidémie majú význam ďalšie dva dôležité zdroje údajov. Prvou je štatistika celkovej úmrtnosti. Na európskej úrovni sa ňou zaoberá projekt Euromomo. Úmrtnosť v marci 2020 bola najvyššia od začiatku sledovania (2016) a je tiež vyššia ako oficiálne štatistiky úmrtí na COVID-19. Aj na základe toho sa predpokladá, že časť zomrelých nebola správne diagnostikovaná, ale tiež to môže súvisieť so znížením dostupnosti zdravotnej starostlivosti (čo je predmetom prebiehajúceho výskumu). Druhým zdrojom údajov sú séroprevalenčné štúdie protilátok, ktoré majú odhaliť aká časť populácie bola skutočne infikovaná (a predpokladá sa, že má imunitu). Výsledky týchto štúdií sa z viacerých dôvodov nepovažujú za dostatočne presné, ale majú určitý význam napríklad pre vytvorenie perspektívy o budúcom šírení epidémie. Prvý dôvod bol už uvedený vyššie – samotné testy majú pomerne nízku presnosť. Ďalej je problém pri takejto epidémií získať reprezentatívnu vzorku obyvateľstva a v neposlednom rade, ak je zistený počet prípadov veľmi nízky, narastá aj možnosť štatistickej chyby. Niektoré výsledky séroprevalenčných štúdií sú zhrnuté v tabuľke nižšie a vyplýva z nich, že aj v najviac postihnutých oblastiach, kde zaznamenali desaťtisíce mŕtvych, ochorenie prekonala iba pomerne malá časť obyvateľov.
| Oblasť | Séroprevalencia (%) |
| Česká republika | 0,4 |
| Londýn | 17,5 |
| New York City | 19,9 |
| Santa Clara, California | 2,8 |
| Španielsko | 5,0 |
| Štokholm | 7,3 |
Čo vieme na základe doterajších poznatkov povedať o budúcom priebehu epidémie? Každá epidémia má tendenciu exponenciálneho šírenia až do bodu, keď má tak veľká časť populácie imunitu a vírus nemá možnosť efektívne infikovať dostatok nových ľudí. Pri R0 hodnote 3 (ktorá sa odhaduje pre SARS-CoV-2 bez protiepidemických opatrení) je teoretická úroveň aká časť populácie by musela byť imúnna 66%. Po tom by nasledoval výrazný pokles cirkulácie vírusu, aj keď nie úplné zastavenie. Dnes nie je známe ako dlho pretrváva imunita po infekcii, ale je nepravdepodobné, že dlhšie ako 2-3 roky. Podľa súčasných údajov prekonalo (do konca mája) ochorenie COVID-19 menej ako 1% svetovej populácie, pričom počet mŕtvych je oficiálne nad 370-tis. (v skutočnosti oveľa viac, keďže najmä v rozvojových krajinách mnoho ľudí zomrelo bez potvrdenia diagnózy). Na žiadnom mieste nie je populácia blízko úrovne 66% imunity a (tam kde sa chcú pred nákazou chrániť) sú potrebné rôzne protiepidemické opatrenia. Uvoľňovanie lockdownu vyvoláva v Európe obavy z tzv. druhej vlny, podobnej ako počas španielskej chrípky pred 100 rokmi. Na druhej strane sú príklady krajín, ktoré nikdy veľmi prísne opatrenia nezaviedli a napriek tomu sa vyhli masovému rozšíreniu epidémie – osobitne Hong Kong a Taiwan. Varujúcim príkladom je Singapur, zatiaľ jediná vyspelá krajina, kde jednoznačne môžeme hovoriť o druhej vlne epidémie.
Pandémia koronavírusu sa neskončí, pokiaľ nebude k dispozícii vakcína. Racionálne fungujúca spoločnosť zabezpečí skupinovú imunitu vakcináciou a nie šírením infekčného ochorenia. Uvoľňovanie opatrení či už v Európe alebo inde, bude nevyhnutne viesť k vzniku nových ohnísk nákazy a vlastne k tomu už aj dochádza (česká baňa Darkov, bitúnky v Nemecku, nemecký sklad Amazonu, atď.). Úlohou vlád je teraz nahradiť mimoriadne reštriktívne opatrenia lockdownu viac cielenými a menej obmedzujúcimi. Základ tejto stratégie by sa mal opierať o rozsiahle pokračujúce testovanie, aby bolo možné nové ohniská rýchlo odhaliť a izolovať. Samotné testovanie ale určite stačiť nebude, kvalitná epidemiologická služba, využite big data analýz a umelej inteligencie, dodržiavanie vysokých hygienických noriem a ďalšie, majú svoje opodstatnenie. Masové podujatia (športové zápasy, koncerty, festivaly) sa ukázali ako udalosti najviac podporujúce šírenie infekcie, čo je dostatočný dôvod nechať ich pozastavené do bezpečného obdobia (t.j. do príchodu vakcíny). S viac skúsenosťami sa teraz počtom nových prípadov Európa po lockdowne vrátila niekde na začiatok marca a má šancu, ale nie záruku, to na druhý pokus zvládnuť.
Reakcia spoločnosti na pandémiu
Keď 31.12.2019 Čína prvý krát oficiálne oznámila výskyt „pneumónie neznámeho pôvodu“, ľudia oslavujúci silvester očakávali od nového roku určite niečo iné ako pandémiu, ktorá nejakým spôsobom zasiahne život každého človeka na našej planéte. Sú veľké rozdiely jednak v tom, ako epidémia zasiahla krajiny, ako aj v tom, ako sa jednotlivé spoločnosti k epidémií postavili. V záplave hrôzostrašných správ niekedy prehliadame, čo všetko sa deje správne, koľko ľudí sa usiluje starať o zdravie a bezpečnosť ostatných. Epidémia nás obmedzuje, ale vidíme väčšie utrpenie tých, ktorí sú chorí, alebo prišli o členov rodiny a cítime s nimi. Nezabudneme na dobrovoľníkov, ktorí sa bez nároku na odmenu postavili do prvej línie, stovky zdravotníkov, čo zomreli, keď robili svoju prácu ako najlepšie vedeli, aby zachránili životy iným, bežným ľudom. Ale aj na tých, ktorí pomohli s nákupom starším alebo chorým susedom. Všetkých čo dodržiavali obmedzujúce ale potrebné opatrenia na spomalenie šírenia infekcie, ktorých napriek tomu, že médiá radi zobrazujú negatívne príklady, bola väčšina.
A ďalej sa aj ja zameriam skôr na niektoré negatívne javy – nie preto, že by som tým chcel vzbudzovať pozornosť, ale upozornil na riziká pre verejné zdravie. Pretože epidémia sa zďaleka ešte nekončí.
Ako Albert Camus opisuje v knihe Mor, reakcia ľudí na prichádzajúcu epidémiu je apatická. Nikto sa nechce znepokojovať niečím neviditeľným, chcú žiť, či prežívať ako doteraz a zľahčovanie nebezpečenstva je aj obhajobou ich životného štýlu. Keď zomrie prvý človek a hlavná postava Dr. Rieux upozorňuje úrady na hrozbu a potrebné opatrenia, je odmietnutý s tým, že šíri paniku kvôli jednému mŕtvemu. Počet mŕtvych sa nasledujúce dni zvyšuje, čo prinúti úrady podniknúť základné kroky, ale ich informačné plagáty zdôrazňujú, že majú situáciu pod kontrolou a všetko sa za pár dní vráti do normálu. Za pár dní sú v meste denne desiatky mŕtvych, ľudí sa zmocňuje strach a úrady pripúšťajú, že v meste je epidémia. Nasleduje karanténa, dlhé zúfalé mesiace boja s morom a nakoniec sa tí, čo prežijú, tešia z víťazstva nad chorobou.
Európa nebola pripravená na príchod epidémie hlavne psychologicky a to napriek množstvu varovných signálov. Preľudnené veľkomestá, množstvo dopravných spojení, ale aj poľnohospodárske veľkochovy uľahčujú šírenie infekčných ochorení. V posledných rokoch sa objavilo viacero epidémií – SARS, Zika, Ebola, MERS. Ale všetky Európu obchádzali a iba utvrdzovali v neodôvodnenom presvedčení, že je to niečo, čo je ďaleko a nemôže nás ohroziť. Koronavírus bol ešte vo februári pre mnohých iba kuriozitou, alebo zdrojom vtipov. Niektorí nás presviedčali, že nežiadúce je naopak proti nemu niečo podniknúť. Európa a USA stratili nečinnosťou dva až tri mesiace. Zaujímavé je porovnanie Južnej Kórei a USA, pretože obe krajiny zaznamenali prvý prípad v ten istý deň – 21.januára a ich reakcia nemohla byť odlišnejšia. Južná Kórea okamžite mobilizovala štátny aparát na boj s epidémiou, zaviedla štandard extenzívneho testovania, ktorý neskôr prebralo mnoho krajín. USA testovanie ignorovali ešte ďalšie dva mesiace, americký prezident Trump hrozbu verejne zľahčoval a brzdil americké zdravotné úrady pred podniknutím zásadnejších preventívnych krokov. Rozdiel v počte mŕtvych ku koncu mája je 270 v Kórei a viac ako 106-tis. v USA. Bezradnosť a neschopnosť konať proti epidémií predo dvermi silne podporovala naivná predstava o „ochrane ekonomiky“. 27. februára pricestoval Nicola Zingaretti, jeden z najvyšších talianskych politikov do Milána, k fotkám na sociálnej sieti s miestnymi študentmi pridal aj komentár „nemôžeme zmeniť naše zvyky … naša ekonomika je silnejšia ako strach, poďme von na aperitív, kávu, pizzu“. Za 10 dní pridal ďalšiu správu, že je nakazený koronavírusom… Ako sa neskôr presvedčili aj krajiny, ktoré nezaviedli lockdown, ekonomika nemôže normálne fungovať v podmienkach epidémie. Veľká časť obyvateľov je vtedy práceneschopná. Kvôli masovému šíreniu nákazy sa ľudia boja ísť nie len nakupovať, ale aj do práce alebo do školy, nehovoriac o mŕtvych a ľuďoch s trvalými následkami po prekonaní ochorenia. Nič ekonomiku neochráni viac, ako zabránenie šírenia nákazy, aj keď niektoré opatrenia sú nákladné a je potrebné ich prijať rýchlo. Naopak, mentalita podľa ktorej je ekonomika prvoradá, viedla k ekonomickému kolapsu. „Verejná mienka“, ani ekonomický analfabetizmus nie sú podľa môjho názoru ospravedlnením za neschopnosť, ktorá umožnila masové šírenie epidémie v mnohých krajinách. Politici, ktorí to umožnili, by mali niesť zodpovednosť a spoločnosť by sa mala poučiť a počúvať expertov.
O Slovensku sa dá povedať, že ho epidémia takmer obišla. Epidemiologická situácia je v súčasnosti u nás lepšia ako aj v priemerne postihnutých európskych krajinách. Nepochybne je to aj dôsledok správnych opatrení, ako aj ďalších faktorov (relatívna izolovanosť, nižšia hustota osídlenia). Krajiny, ktoré si vedú dobre (Nemecko, Rakúsko, ČR, SR) sa stretávajú s javom, ktorý vedúci nemecký virológ prof. Christian Drosten označil ako paradox prevencie. Nemecké nemocnice sú poloprázdne, niektorí ľudia nerozumejú, prečo pretrvávajú protiepidemické opatrenia a tvrdia, že vláda reagovala prehnane. Inak povedané, aj niektorí z tých, čo by inak zomreli, sa cítia byť neprávom obmedzení, pretože si napríklad nemohli ísť s priateľmi do krčmy. Ako potvrdzujú výskumy psychológov, ľudia robia pri posúdení rizika systematicky chybné odhady.
Asi najúbohejšou črtou ľudského správania pri epidémií je rozširovanie medicínskych bludov a hoaxov. Kto dúfal, že kríza dovedie ľudí k rozumu, musí byť sklamaný, aj keď šírenie konšpirácii je žiaľ súčasťou epidémií. Napríklad v r. 2014 počas epidémie eboly, v západnej Afrike niektorí miestni domorodci tvrdili, že ebola neexistuje, že vláda si ju vymyslela, aby si zabezpečila zahraničnú pomoc. Alebo, že ebolu v skutočnosti šíria zdravotníci s cieľom vyhubiť domorodé obyvateľstvo. Podobné „myšlienky“ sa rýchlo objavili na sociálnych sieťach aj pri koronavírusovej pandémii. Okrem iného tvrdenia, že koronavírus vraj šíria 5G siete, šírenie vírusu vraj podporuje Bill Gates, má slúžiť na „čipovanie prostredníctvom očkovania“, je to „projekt“ farmaceutických firiem, bol vytvorený v laboratóriu ako biologická zbraň, v skutočnosti neexistuje a je to iba divadlo na zastrašenie a manipulovanie obyvateľov a mnoho ďalších. V súčasnosti sa jedná o obľúbený obsah konšpiračných médií v snahe získať čítanosť bizarnými správami, neo-fašistických politikov šíriacich strach ako aj bežných nevzdelaných hlupákov, čo im naletia.
Dlhodobé šírenie medicínskych bludov má nepriaznivé dôsledky na verejné zdravie. Dobrým príkladom je očkovanie, pri ktorom je jednoznačný vedecký koncenzus o jeho prospešnosti, ale dezinformácie časť populácie zneisťujú. Napríklad zaočkovanosť proti chrípke je na Slovensku iba 4,4%, čo je jedno z najnižších v EU. Podľa štúdie z r. 2017 u detí s CF je často potrebné odkladať očkovania kvôli akútnym infekciám a ich zaočkovanosť je následkom toho nižšia, resp. oneskorená oproti ostatnej populácii. Podobne niektorí pacienti s oslabenou imunitou nemôžu dostať všetky očkovania a musia sa spoliehať na skupinovú imunitu – keď je zaočkovaná dostatočná časť populácie, aby sa patogén v nej nešíril. Antivaxerské bludy vyslovene podporujú šírenie infekčných ochorení a doplácajú na to najviac zraniteľné skupiny, čo si zaslúži nielen spoločenské opovrhnutie, ale aj zodpovedajúce právne postihy.
V súčasnosti už počúvame ľúbivé, ale nemiestne reči politikov o „období obnovy po korone“, podporené rozdávaním štátnej pomoci najmä veľkým firmám. Prezieravejšie krajiny, ale pripravujú už teraz aj vybavenie nemocníc, zdravotníckej infraštruktúry pre prípad druhej vlny, podobne ako výrobné kapacity pre vakcíny. Európska komisia schválila balík pomoci v celkovej výške 750 miliárd eur. Určite bude veľa návrhov, kde prostriedky investovať. Jednou z ciest je miesto záchrany odvetví, ktoré už nemajú perspektívu v ekonomike 21. storočia, pripraviť sa na budúce epidémie, ktoré prídu, ale nevieme kedy. Investovať, samozrejme okrem iných oblastí, aj do medicínskeho výskumu a zdravotníctva. V prírode sa vyskytuje okolo 5000 druhov koronavírusov, ktoré sú schopné prechádzať medzi rôznymi druhmi hostiteľov. A to je iba jedna skupina patogénov, popri množstve ďalších. Podobne čelíme narastajúcemu problému s antibiotickou rezistenciou.
Čas myslieť na budúcu epidémiu je teraz.