Podľa vedcov z Univerzity Johnsa Hopkinsa pacienti s cystickou fibrózou (CF) sa z exacerbácií (nového prepuknutia chorobného procesu) zotavia rovnako dobre, či sa liečia doma alebo v nemocnici. Okrem toho sa zdá, že dlhšia liečba antibiotikami nie je ďalším prínosom v porovnaní s kratšími kúrami.
Táto štúdia bola publikovaná online pred tlačeným vydaním American Thoracic Society’s American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine. (Amerického časopisu pre respiračné choroby a urgentnú medicínu Americkej hrudnej spoločnosti)
„Podujali sme sa na tento výskum vzhľadom na to, že lekári nemajú dosť klinických informácií o najlepších postupoch pri liečbe exacerbácií CF ,“ povedal MUDr. J. Michael Collaco, docent na Univerzite Johnsa Hopkinsa.
V r. 2008 bola priemerná dĺžka života pacientov s CF 37,4 roka, väčšina z nich zomrela na progresívnu obštrukciu pľúc spojenú s touto chorobou. Postup choroby môžu urýchliť opakujúce sa exacerbácie.
„K tradičným spôsobom zvládania tejto zdravotnej komplikácie patrí agresívne spriechodnenie dýchacích ciest a intravenózne podávané antibiotiká, ale napriek účinnej symptomatickej terapii sa pri mnohých pacientoch nepodarí dosiahnuť ich základné pľúcne funkcie. Je teda veľmi dôležité určiť najefektívnejšie spôsoby terapie respiračných exacerbácií CF,“ povedal Dr. Collaco. „Žiaľ, kvôli ťažkostiam pri vykonávaní RCT (randomizovaných klinických štúdií) nemáme v súčasnosti dostatok doložených zistení pre mnohé liečebné problémy, ako sú napr. najlepšie miesto pre poskytovanie liečby a optimálna dĺžka terapie.
Ambulantná intravenózna antibiotická terapia bola všeobecne prijatá pre svoje výhody v porovnaní s hospitalizáciou, ku ktorým patria: menej absencií v škole alebo v práci, menší negatívny dopad na rodinný život, znížené náklady na jednotlivé liečebné kúry a vysoká spokojnosť pacienta. Dlhodobé náklady v ambulantnom prostredí sa ale nemusia znížiť, ak si liečba potom rýchlo vyžiada dlhšie a častejšie antibiotické kúry, a aj kvalita života pacienta nemusí byť vždy lepšia.
Dr. Collaco s kolegami z Univerzity Johnsa Hopkinsa použili údaje od 1535 osôb zo 755 rodín zo Štúdie dvojičiek a súrodeneckých skupíns cystickou fibrózou v U.S., čo je rozsiahla multicentrálna štúdia, vedená MUDr. Garry Cuttingom, profesorom genetiky na Univerzite Johnsa Hopkinsa. Táto analýza údajov so Štúdie dvojičiek porovnala úrovne základnej pľúcnej funkcie (nútená vitálna kapacita pľúc za sekundu, FEV1) s pľúcnou funkciou na konci liečby a v priebehu roka po liečbe.Dr. Collaco s kolegami zistili, že po exacerbáciách nasledovalo dlhodobé oslabenie pľúcnych funkcií bez ohľadu na to, či antibiotiká boli podávané v nemocnici alebo doma, a medzi domácim a nemocničným liečením nebol pozorovaný žiaden rozdiel v intervaloch medzi antibiotickými kúrami.
„Tento výskum ukázal, že intravenózna antibiotická terapia respiračných exacerbácií CF, vykonávaná v nemocnici a doma môže byť ekvivalentná pokiaľ ide o dlhodobú zmenu FEV1 a intervaly medzi antibiotickými kúrami,“ povedal Dr. Collaco. „Okrem toho sme zistili, že na základe zlepšenia FEV1 optimálna dĺžka terapie môže byť 7 až 10 dní, oproti dĺžke 10 až 21 dní, ktorú vidíme v súčasnej praxi.
“Pacienti, u ktorých došlo pred začatím terapie kväčšiemu poklesu pľúcnych funkcií, pociťovali po liečebnej kúre prudší dlhodobý pokles pľúcnych funkcií, čo naznačuje, že silnejšie exacerbácie majú dlhodobé následky, bez ohľadu na úspech krátkodobej liečby. „Z tohto zistenia vyplýva, že drastický pokles pľúcnych funkcií s exacerbáciou by mal byť po liečbe dôkladnejšie monitorovaný, keďže aj pri obnove pľúcnych funkcií sú pacienti ohrození zvýšeným rizikom väčšieho dlhodobého poklesu pľúcnych funkcií,“ povedal Dr. Collaco.
Dr. Collaco uznal, že pacienti, ktorí sa zúčastnili Štúdie dvojičiek a súrodeneckých skupín , môžu byť motivovanejší než iní pacienti s CF, a teda môžu pri domácej liečbe viac dodržiavať liečbu antibiotikami a respiračnú fyzioterapiu. Títo pacienti sú tiež členmi rodín, kde má CF viac ako jeden súrodenec, a tak tieto rodiny môžu byť skúsenejšie, pokiaľ ide o domácu starostlivosť, čo by mohlo ovplyvniť výsledok smerom k výhodám domácej liečby.
„Napokon,“ povedal Dr. Collaco, „keď vezmeme do úvahy pokles základnej FEV1 po exacerbácii, možno že prevencia exacerbácií je dôležitejšia ako prístup k liečbe exacerbácie. Celkovo možno povedať, že naše zistenia podčiarkujú potrebu komunity pacientov s CF určiť optimálny prístup k liečbe pľúcnych exacerbácií. Na zodpovedanie týchto základných otázok, týkajúcich sa zvládania ochorenia dýchacích ciest pri CF, sú potrebné veľké výhľadové štúdie.
Zdroj: AmericanThoraticSociety(ATS) http://www.medicalnewstoday.com/articles/194063.php