„Superbakt\u00e9ria \u00fato\u010d\u00ed na mesto“ znie ako n\u00e1zov hororov\u00e9ho filmu, v skuto\u010dnosti\u00a0 je to ale titulok \u010dl\u00e1nku z New York Post z 26. okt\u00f3bra 2007. Dvan\u00e1s\u0165 dn\u00ed predt\u00fdm zomrel 12-ro\u010dn\u00fd chlapec z Brooklynu Omar Rivera po tom,\u00a0 \u010do dostal infekciu poranenia z basketbalov\u00e9ho z\u00e1pasu. Ranu infikoval meticil\u00edn-rezistentn\u00fd Staphyloccocus aureus (MRSA), bakt\u00e9ria u ktorej sa vyvinula rezistencia na jedno z naj\u00fa\u010dinnej\u0161\u00edch lie\u010div spomedzi s\u00fa\u010dasn\u00fdch antibiot\u00edk.<\/p>\n
Predstava \u013eud\u00ed nakazen\u00fdch nelie\u010diteln\u00fdmi bakteri\u00e1lnymi infekciami mohla vyzera\u0165 ako zpred nieko\u013ek\u00fdch desa\u0165ro\u010d\u00ed, ale teraz sa stala skuto\u010dnos\u0165ou. V r. 2007 v\u00fdskumn\u00fd t\u00edm veden\u00fd Monikou Klevans z Centier kontroly a prevencie chor\u00f4b zistil, \u017ee MRSA sp\u00f4sobia v USA ro\u010dne 14 000 umrt\u00ed, \u010do je viac ako n\u00e1sledkom HIV\/AIDS. \u010c\u00edslo je o to alarmuj\u00facej\u0161ie, \u017ee zomrie takmer 20 % \u013eud\u00ed, ktor\u00ed sa infikuj\u00fa a st\u00e1le \u010dastej\u0161ie s\u00fa to mlad\u00ed, predt\u00fdm zdrav\u00ed \u013eudia,\u00a0 ktor\u00ed sa infikuj\u00fa po\u010das ich ka\u017edodenn\u00fdch aktiv\u00edt. Probl\u00e9m sa predt\u00fdm t\u00fdkal iba nemocn\u00edc, sanat\u00f3ri\u00ed, kde sa s\u00fastre\u010fovali \u013eudia s oslaben\u00fdm imunitn\u00fdm syst\u00e9mom. Cena je vysok\u00e1 aj pri t\u00fdch \u010do pre\u017eij\u00fa, po infekcii sa v priemere hospitaliz\u00e1cia predl\u017euje o 10 dn\u00ed a n\u00e1klady zvy\u0161uj\u00fa o 30 000 dol\u00e1rov.<\/p>\n
Celkov\u00e9 n\u00e1klady na lie\u010dbu MRSA infekcii v Americk\u00fdch nemocniciach s\u00fa zar\u00e1\u017eaj\u00facich 3 a\u017e 4 miliardy dol\u00e1rov, pri\u010dom stafylokoky s\u00fa iba jedn\u00fdm z patog\u00e9nov,\u00a0 pri ktor\u00fdch sa lie\u010dba st\u00e1va n\u00e1ro\u010dnej\u0161ou. Modern\u00e1 medic\u00edna prehr\u00e1va vojnu s patog\u00e9nnymi bakt\u00e9riami o ktor\u00fdch sa predpokladalo \u017ee ich nebezpe\u010denstvo je d\u00e1vno zdolan\u00e9. Na obrat v tomto boji s\u00fa potrebn\u00e9 inovat\u00edvne pr\u00edstupy vo v\u00fdvoji nov\u00fdch antibiot\u00edk.<\/p>\n
MRSA dobre ilustruj\u00fa ako r\u00fdchlo sa m\u00f4\u017ee vyvin\u00fa\u0165 antibiotick\u00e1 rezistencia. Pr\u00edrodn\u00e9 mechanizmy ktor\u00e9 ved\u00fa k v\u00fdvoji rezistencie pri stafylokokoch a \u010fal\u0161\u00edch bakt\u00e9ri\u00e1ch s\u00fa d\u00f4vodom, \u017ee tomuto probl\u00e9mu sa ned\u00e1 vyhn\u00fa\u0165 a v\u017edy bude potrebn\u00fd v\u00fdvoj st\u00e1le nov\u00fdch antibiot\u00edk.<\/p>\n
Meticil\u00edn, deriv\u00e1t zn\u00e1mej\u0161ieho penicil\u00ednu, bol zaveden\u00fd na lie\u010dbu infekcii sp\u00f4soben\u00fdch bakt\u00e9riami ako Staphyloccocus aureus a Staohyloccocus pneumoniae v roku 1959 po tom ako sa tieto bakt\u00e9rie stali rezistentn\u00e9 na penicil\u00edn. Iba dva roky na to boli v Eur\u00f3pe zisten\u00e9 meticil\u00edn rezistentn\u00e9 kmene Staphyloccocus aureus. Do za\u010diatku 80-tych rokov sa stihli roz\u0161\u00edri\u0165 tak, \u017ee predstavovali celosvetov\u00fd probl\u00e9m v zdravotn\u00edckych zariadeniach. V 90-tych rokoch sa objavili nov\u00e9 druhy MRSA infekci\u00ed, ktor\u00e9 sa za\u010dali pren\u00e1\u0161a\u0165 sk\u00f4r v komunite ako v nemocni\u010dnom prostred\u00ed.<\/p>\n
MRSA s\u00fa takou n\u00e1ro\u010dnou hrozbou \u010diasto\u010dne preto, \u017ee m\u00f4\u017eu v organizme \u013eahko sp\u00f4sobi\u0165 infekciu ak sa dostan\u00fa do krvn\u00e9ho obehu. Ich najzhubnej\u0161ou vlastnos\u0165ou je ale ich odolnos\u0165 vo\u010di v\u00fdznamnej skupine antibiot\u00edk – beta-lakt\u00e1mom (zah\u0155\u0148uj\u00facu deriv\u00e1ty penicil\u00ednu a cefalospor\u00edny), ked\u017ee produkuj\u00fa enz\u00fdm ktor\u00fd tieto lie\u010div\u00e1 rozlo\u017e\u00ed. Rezistencia obmedzuje lek\u00e1rov pri ich vo\u013ebe na nieko\u013eko m\u00e1lo antibiot\u00edk, z ktor\u00fdch v\u0161etky maj\u00fa v\u00fdrazn\u00e9 ne\u017eiad\u00face \u00fa\u010dinky. Navy\u0161e niektor\u00e9 kmene sa stali rezistentn\u00e9 vo\u010di najsilnej\u0161iemu z nich – vankomyc\u00ednu.<\/p>\n
Postup rezistencie vo\u010di vankomyc\u00ednu u bakt\u00e9ri\u00ed u\u017e predt\u00fdm rezistentn\u00fdm vo\u010di meticil\u00ednu je nepr\u00edjemn\u00fdm pr\u00edkladom probl\u00e9mu, ktor\u00e9mu \u010delia tak lek\u00e1ri ako aj v\u00fdzkumn\u00edci vyv\u00edjaj\u00faci nov\u00e9 lie\u010div\u00e1. Od momentu ke\u010f je antibiotikum uveden\u00e9 do nemocn\u00edc, \u010das jeho\u00a0 jeho pou\u017eite\u013enosti za\u010dne odtik\u00e1va\u0165. Pr\u00ed\u010dinou je pr\u00edrodn\u00fd v\u00fdber: pr\u00edtomnos\u0165 antibiotika vytv\u00e1ra prostredie, v ktorom tie bakt\u00e9rie ktor\u00e9 s\u00fa na antibiotikum rezistentn\u00e9 maj\u00fa v\u00fdhodu, dok\u00e1\u017eu sa r\u00fdchlej\u0161ie rozmno\u017eova\u0165 ako tie \u010do nie s\u00fa rezistentn\u00e9. Vankomyc\u00edn bol schv\u00e1len\u00fd \u00daradom pre potraviny a lieky (FDA) v r. 1958. Za\u010dal sa pou\u017e\u00edva\u0165 ako liek vo\u013eby pri MRSA infekci\u00e1ch. Ale v roku 2002 sa v nemocniciach objavili MRSA kmene rezistentn\u00e9 z\u00e1rove\u0148 vo\u010di vankomyc\u00ednu. Tieto kmene, zn\u00e1me ako vakomyc\u00edn rezistentn\u00e9 Staphyloccocus aureus (VRSA) vznikli z MRSA nadobudnut\u00edm skupiny piatich g\u00e9nov, ktor\u00e9 sa \u0161\u00edria ako „g\u00e9nov\u00e1 kazeta“ a zapr\u00ed\u010di\u0148uj\u00fa rezistenciu vo\u010di vankomyc\u00ednu. Proteiny k\u00f3dovan\u00e9 t\u00fdmito g\u00e9nmi zabezpe\u010duj\u00fa, \u017ee VRSA maj\u00fa \u0161truktur\u00e1lne zmenen\u00e9 miesto na bunkovej stene, kde sa via\u017ee vankomycin, na jej odli\u0161n\u00fa \u0161trukt\u00faru sa u\u017e vankomyc\u00edn nedok\u00e1\u017ee naviaza\u0165. V\u00fdsledkom je \u017ee vankomyc\u00edn – lie\u010divo predt\u00fdm zn\u00e1me ako „antibiotikum poslednej volby“ – u\u017e nie je vo\u010di VRSA \u00fa\u010dinn\u00e9.<\/p>\n
Z\u00e1mena v\u00e4zobn\u00e9ho miesta je iba jednou z troch hlavn\u00fdch strat\u00e9gii ako sa bakt\u00e9rie m\u00f4\u017eu vyhn\u00fa\u0165 usmrteniu antibiotikami. Druhou strat\u00e9giou, ktor\u00fa vyu\u017e\u00edvaj\u00fa napr. MRSA, s\u00fa g\u00e9ny pre enz\u00fdmy ktor\u00e9 antibiotikum rozlo\u017eia alebo chemicky modifikuj\u00fa tak, \u017ee sa stane ne\u00fa\u010dinn\u00fdm. Nakoniec inou mo\u017enos\u0165ou s\u00fa bakteri\u00e1lne g\u00e9ny k\u00f3duj\u00face bunkov\u00e9 pumpy umiestnen\u00e9 v bunkov\u00fdch membr\u00e1nach ktor\u00e9 z nich antibiotik\u00e1 vylu\u010duj\u00fa do vonkaj\u0161ieho prostredia a udr\u017eiavaj\u00fa ich koncentr\u00e1ciu v bunke dos\u0165 n\u00edzku na to aby pre\u017eili.<\/p>\n
Odkia\u013e s\u00fa tieto g\u00e9ny rezistencie? Niektor\u00e9 vznikli ako n\u00e1hodn\u00e9 mut\u00e1cie, napr\u00edklad g\u00e9n ktor\u00fd produkuje odli\u0161n\u00fa variantu enz\u00fdmu ktor\u00e9ho miestom \u00fa\u010dinku je ciprofloxacin a \u010fal\u0161ie flourochinolony. V\u00fdsledkom je op\u00e4\u0165 strata v\u00e4zobn\u00e9ho miesta a vznik enz\u00fdmu, ktor\u00fd je rezistentn\u00fd vo\u010di p\u00f4sobeniu fluorochinol\u00f3nov. \u010eal\u0161ie g\u00e9ny rezistencie s\u00fa prenesen\u00e9 z in\u00fdch bakt\u00e9ri\u00ed. Napr\u00edklad p\u00e4\u0165 g\u00e9nov\u00e1 kazeta vankomyc\u00ednovej rezistencie je p\u00f4vodom z bakt\u00e9rie, ktor\u00e1 produkuje toto antibiotikum. Pre t\u00fa bolo potrebn\u00e9 chr\u00e1ni\u0165 sa pred vlastnou chemickou zbra\u0148ou, ale \u010fal\u0161ie bakt\u00e9rie g\u00e9n ktor\u00fd im prinesie ochranu z\u00edskali prostredn\u00edctvom neust\u00e1le prebiehaj\u00facej v\u00fdmeny genetick\u00e9ho materi\u00e1lu medzi bakt\u00e9riami, zn\u00e1meho ako horizont\u00e1lny g\u00e9nov\u00fd transfer.<\/p>\n
Tieto transfery prebiehaj\u00fa \u010dasto pomocou kruhovej DNA ozna\u010dovanej ako plazmidy. Tie sa spr\u00e1vaj\u00fa ako degradovan\u00e9 v\u00edrusy, ktor\u00e9 s\u00fa schopn\u00e9 prechodu z jednej bakt\u00e9rie do druhej (hostite\u013eskej bunky). Tam s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za vlastn\u00fa DNA a \u010falej kop\u00edrovan\u00e9 bunke vlastn\u00fdm apar\u00e1tom kop\u00edrovania (replik\u00e1cie) DNA. Plazmidy obsahuj\u00fa g\u00e9ny, ktor\u00e9 ulah\u010duj\u00fa hostite\u013eovi pre\u017eitie, vr\u00e1tane g\u00e9nov antibiotickej rezistencie. Jeden z plazmidov, ktor\u00fd bol izolovan\u00fd z bakt\u00e9rie \u017eij\u00facej v kanaliza\u010dnej s\u00fastave obsahoval g\u00e9ny pre rezistenciu vo\u010di deviatym r\u00f4znym antibiotik\u00e1m.<\/p>\n
Horizont\u00e1lny g\u00e9nov\u00fd transfer bol pozorovan\u00fd priamo po\u010das jeho priebehu, ke\u010f boli izolovan\u00e9 MRSA, VRSA a tretia bakt\u00e9ria – Enterococcus faecalis, od jedn\u00e9ho pacienta v\u00a0 r. 2002 v nemocnici v Michigane. Genetickou anal\u00fdzou t\u00fdchto kme\u0148ov sa zistilo ,\u017ee plazmid obsahuj\u00faci g\u00e9nov\u00fa kazetu rezistencie vo\u010di vankomyc\u00ednu (obsahuj\u00faci okrem nich aj g\u00e9ny pre rezistenciu vo\u010di trom \u010fal\u0161\u00edm antibiotik\u00e1m a jednej skupine dezinfek\u010dn\u00fdch l\u00e1tok) bol prenesen\u00fd z Enterococcus faecalis do MRSA, \u010d\u00edm vznikol nov\u00fd kme\u0148 VRSA.<\/p>\n
Situ\u00e1cia, ke\u010f chronicky chor\u00fd pacient z\u00edska infekciu z\u00e1rove\u0148 dvomi odli\u0161n\u00fdmi kme\u0148mi bakt\u00e9ri\u00ed, ktor\u00e9 vz\u00e1jomnou kombin\u00e1ciou vytvoria tret\u00ed, bohu\u017eial nie je prekvapuj\u00faca. Nemocnice, jednotky intenz\u00edvnej starostlivosti, sanat\u00f3ri\u00e1 sa \u010dasto staraj\u00fa o pacientov so zn\u00ed\u017eenou imunitou, ktor\u00ed z\u00e1rove\u0148 podstupuj\u00fa intenz\u00edvnu antibiotick\u00fa lie\u010dbu. S\u00fa to preto vhodn\u00e9 miesta pre mno\u017eenie nov\u00fdch kme\u0148ov rezistentn\u00fdch bakt\u00e9ri\u00ed. Sestri\u010dky a lek\u00e1ri m\u00f4\u017eu ne\u00famyselne u\u013eah\u010dova\u0165 prenos bakt\u00e9ri\u00ed pri s\u00fa\u010dastnom kontakte s viacer\u00fdmi pacientmi, pod\u00e1van\u00ed inf\u00fazi\u00ed, v\u00fdmene katetrov. Preto sa v s\u00fa\u010dastnosti zav\u00e1dzaj\u00fa programy, ktor\u00e9 maj\u00fa na viacer\u00fdch \u00farovniach (dezinfekcia miestnosti a pom\u00f4cok, obmedzenie kontaktu s pacientom, pr\u00edpadne medzi pacientmi, osobn\u00e1 hygiena) zabezpe\u010di\u0165 zn\u00ed\u017eenie po\u010dtu infekcii.<\/p>\n
VRSA nie s\u00fa zatia\u013e v\u00fdznamne roz\u0161\u00edren\u00e9, ale s\u00fa citliv\u00e9 iba vo\u010di mal\u00e9mu po\u010dtu klinicky pou\u017e\u00edvan\u00fdch antibiot\u00edk a je pri nich vysok\u00e1 \u00famrtnos\u0165. \u010eal\u0161ou \u0161\u00edriacou sa skupinou rezistentn\u00fdch bakt\u00e9rii s\u00fa pan-drug-resistant gram negat\u00edvne bakt\u00e9rie, ktor\u00e9 maj\u00fa e\u0161te obmedzenej\u0161ie mo\u017enosti lie\u010dby. Gram negat\u00edvne bakt\u00e9rie maj\u00fa dve bunkov\u00e9 membr\u00e1ny, pri\u010dom vonkaj\u0161ia membr\u00e1na je pre mnoh\u00e9 antibiotik\u00e1 prek\u00e1\u017ekou prieniku do ich buniek. Gram negat\u00edvne bakt\u00e9rie rezistentn\u00e9 takmer vo\u010di v\u0161etk\u00fdm klinicky pou\u017e\u00edvan\u00fdm antibiotik\u00e1m zah\u0155\u0148aj\u00fa kmene patog\u00e9na potravinov\u00fdch otr\u00e1v Escherichia coli, pr\u00edbuzn\u00fa bakt\u00e9riu Klebsiella pneumoniae a dve oportunistick\u00e9 bakt\u00e9rie – Pseudomonas aeruginosa a Acinetobacter baumannii – ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa z\u00e1pal pl\u00fac, meningit\u00eddu a bakteri\u00e9miu u imunokompromitovan\u00fdch nemocni\u010dn\u00fdch pacientov.<\/p>\n
Je zrejm\u00e9 \u017ee nemocnice a ostatn\u00fd poskytovatelia zdravotnej starostlivosti musia urobi\u0165 potrebn\u00e9 prevent\u00edvne opatrenia na zastavenie \u0161\u00edrenia rezistentn\u00fdch bakt\u00e9ri\u00ed, resp. g\u00e9nov rezistencie tak v klinickom prostred\u00ed ako aj komunite. Rovnako s\u00fa v\u0161ak potrebn\u00e9 aj nov\u00e9 antibiotik\u00e1 na doplnenie t\u00fdchto opatren\u00ed a potla\u010denie u\u017e existuj\u00facich rezistentn\u00fdch kme\u0148ov.<\/p>\n
Obdobie od 30-tych po 60-te roky bolo zlat\u00fdm vekom antibiotick\u00e9ho v\u00fdvoja, po\u010das ktor\u00e9ho boli uveden\u00e9 skoro v\u0161etky hlavn\u00e9 v s\u00fa\u010dastnosti pou\u017e\u00edvan\u00e9 skupiny. Nane\u0161tastie, obdobie medzi uveden\u00edm chinol\u00f3nov v r. 1962 a schv\u00e1len\u00edm oxazolid\u00f3nov v r. 2000 predstavuje medzeru v inov\u00e1cii, po\u010das ktorej nebola do klinickej praxe uveden\u00e1 \u017eiadna nov\u00e1 skupina antibiot\u00edk. Jedn\u00fdm z d\u00f4vodom s\u00fa ekonomick\u00e9 faktory odr\u00e1dzaj\u00face farmaceutick\u00e9 spolo\u010dnosti od invest\u00edcii do antibiotick\u00e9ho v\u00fdskumu – ktor\u00fd je jednak n\u00e1ro\u010dn\u00fd a s n\u00edzkymi mar\u017eami v porovnan\u00ed s tzv. lifestyle drugs ktor\u00e9 je potrebn\u00e9 u\u017e\u00edva\u0165 dlhodobo pri potia\u017each ako vysok\u00fd krvn\u00fd tlak alebo artrit\u00edda. \u010eal\u0161ou pr\u00ed\u010dinou ale je \u017ee s\u00fa\u010dastn\u00e9 antibiotik\u00e1 boli vyvinut\u00e9 technikami, ktor\u00e9 s\u00fa v s\u00fa\u010dastnosti zastaran\u00e9 a pre nov\u00e9 objavy bud\u00fa z\u00e1rove\u0148 potrebn\u00e9 nov\u00e9 v\u00fdvojov\u00e9 strat\u00e9gie.<\/p>\n
V\u00e4\u010d\u0161ina antibiot\u00edk ktor\u00e9 m\u00e1me v s\u00fa\u010dastnosti k dispoz\u00edcii s\u00fa bu\u010f produkovan\u00e9 bakt\u00e9riami alebo s\u00fa chemicky upraven\u00e9 deriv\u00e1ty t\u00fdchto pr\u00edrodn\u00fdch antibiot\u00edk. Mikroorganizmy potrebuj\u00fa antibiotik\u00e1 na obranu proti sebe navz\u00e1jom, je tie\u017e mo\u017en\u00e9 \u017ee ich v n\u00edzkych koncentr\u00e1ciach aj vylu\u010duj\u00fa ako sign\u00e1lne molekuly. Vedci tradi\u010dne h\u013eadali tieto pr\u00edrodn\u00e9 antibiotik\u00e1 izol\u00e1ciou mikroorganizmov, \u010dasto zo vzoriek p\u00f4dy, kultiv\u00e1ciou v laborat\u00f3riu a n\u00e1slednou extrakciou ich produktov z rastov\u00e9ho m\u00e9dia.\u00a0 V\u00fdrobcovia lie\u010div h\u013eadali molekuly s terapeutick\u00fdm potenci\u00e1lom ich n\u00e1slednm testovan\u00edm vo\u010di patog\u00e9nnym bakt\u00e9riam. Farmaceutick\u00e9 spolo\u010dnosti takto testovali mili\u00f3ny bakteri\u00e1lnych extraktov, dodnes je v\u0161ak na trhu iba pribli\u017ene 10 skup\u00edn pr\u00edrodn\u00fdch antibiot\u00edk. Bolo objaven\u00fdch aj nieko\u013eko \u010fal\u0161\u00edch, ale z r\u00f4znych d\u00f4vodov \u2013 vr\u00e1tane n\u00edzkej antibakteri\u00e1lnej aktivity a pr\u00edli\u0161 vysokej toxicite – s\u00fa predpisovan\u00e9 ve\u013emi zriedkavo.<\/p>\n
Tieto pr\u00edstupy dobre fungovali v zlatom antibiotickom veku. Napriek snahe farmaceutick\u00fdch spolo\u010dnost\u00ed po\u010das uplynul\u00fdch piatich desatro\u010d\u00ed, \u00faspe\u0161nos\u0165 vo v\u00fdvoji antibiot\u00edk v\u00fdrazne poklesla. Jednou z frustruj\u00facich pr\u00ed\u010din je aj opakovanie sa \u201cobjavov\u201c: ked\u017ee v\u00e4\u010d\u0161ina mikroorganizmov produkuj\u00facich antibiotk\u00e1 vytv\u00e1ra sp\u00f3ry ktor\u00e9 s\u00fa schopn\u00e9 \u0161\u00edri\u0165 sa po celom svete a g\u00e9ny s\u00fa schopn\u00e9 horizont\u00e1lneho transferu, podobne ako g\u00e9ny antibiotickej rezistencie, mnoho mikroorganizmov preto produkuje rovnak\u00e9 antibiotik\u00e1. Pod\u013ea s\u00fa\u010dastn\u00fdch odhadov napr\u00edklad jeden z 250 kme\u0148ov najbe\u017enej\u0161ie sk\u00faman\u00e9ho rodu aktinomyc\u00e9t produkuje tetracykl\u00edn. \u010cast\u00fd v\u00fdskyt opakovan\u00fdch objavov viedol viacero v\u00fdskumn\u00fdch skup\u00edn k z\u00e1veru, \u017ee v podste v\u0161etky existuj\u00face pr\u00edrodn\u00e9 antibiotik\u00e1 boli objaven\u00e9. S\u00fa\u010dastn\u00fd genetick\u00fd v\u00fdskum v\u0161ak spochyb\u0148uje tak\u00e9to tvrdenia ale predpoklad\u00e1 \u017ee vo v\u00fdvoji bud\u00fa potrebn\u00e9 nov\u00e9 pr\u00edstupy.<\/p>\n
Technologick\u00fd pokrok \u010dasto viedol k znovuzrodeniu star\u0161\u00edch discipl\u00edn, podobne sa zd\u00e1, \u017ee antibiotick\u00fd v\u00fdvoj je na prahu svojej renesancie. S\u00fa\u010dastn\u00e9 strat\u00e9gie v\u00fdvoja nov\u00fdch antibiot\u00edk patria do jednej z dvoch kateg\u00f3rii: modifik\u00e1cia existuj\u00facich a v\u00fdvoj \u00faplne nov\u00fdch antibiot\u00edk. Chemick\u00e1 modifik\u00e1cia pr\u00edrodn\u00fdch antibiot\u00edk vedie k \u201csemisyntetick\u00fdm\u201c antibiotik\u00e1m pri ktor\u00fdch je z\u00e1kladn\u00e1 chemick\u00e1 \u0161trukt\u00fara nezmenen\u00e1 ale perif\u00e9rne re\u0165azce s\u00fa modifikovan\u00e9. Jeden pr\u00edklad tohoto pr\u00edstupu je zo skupiny tertracykl\u00ednov, ktor\u00e9 nar\u00fa\u0161aj\u00fa synt\u00e9zu proteinov v bunk\u00e1ch bakt\u00e9rii. Rezistencia na tetracykl\u00edny je \u010dasto podmienen\u00e1 pumpou v bakteri\u00e1lnej bunkovej membr\u00e1ne, ktor\u00e1 vylu\u010duje antibiotikum a nedovol\u00ed mu naplni\u0165 jeho funkciu \u2013 to sa stalo z\u00e1sadn\u00fdm probl\u00e9mom pri pan-drug-resistant gram negat\u00edvnych bakt\u00e9riach.<\/p>\n
Vedci zo spolo\u010dnosti Wyeth zosyntetizovali chemicky modifikovan\u00fd tetracykl\u00edn, nazvan\u00fd tigecykl\u00edn, ktor\u00fd u\u017e bakt\u00e9rie nedok\u00e1\u017eu z buniek \u201cvypumpova\u0165\u201c. Tigecykl\u00edn bol schv\u00e1len\u00fd FDA v r. 2005 a je v s\u00fa\u010dastnosti pou\u017e\u00edvan\u00fd proti rozsiahlej palete tetracykl\u00edn-rezistentn\u00fdch patog\u00e9nov, aj ke\u010f jeho pou\u017eitie je kv\u00f4li intraven\u00f3znej aplik\u00e1cii obmedzen\u00e9 na nemocnice. Zl\u00fdm znamen\u00edm je, \u017ee u\u017e boli potvrden\u00e9 pr\u00edpady rezistencie vo\u010di tigecykl\u00ednu pri A. Baumani a a\u017e \u010das uk\u00e1\u017ee ako r\u00fdchlo sa bude \u0161\u00edri\u0165.<\/p>\n
Alternat\u00edvou k chemickej \u00faprave mikroorganizmami produkovan\u00fdch antibiot\u00edk ako penicil\u00edn, vankomyc\u00edn, erytromyc\u00edn m\u00f4\u017eu vedci upravi\u0165 lie\u010div\u00e1 genetick\u00fdm pozmenen\u00edm organizmov, ktor\u00e9 ich produkuj\u00fa. Organizmy, ktor\u00e9 produkuj\u00fa antibiotik\u00e1, na to vyu\u017e\u00edvaj\u00fa komplikovan\u00e9 molekul\u00e1rne \u201cv\u00fdrobn\u00e9 linky\u201c pozost\u00e1vaj\u00face z mno\u017estva na seba nav\u00e4zuj\u00facich enz\u00fdmov\u00fdch dr\u00e1h, ktor\u00e9 po\u010das biosynt\u00e9zy vkladaj\u00fa jednotliv\u00e9 stavebn\u00e9 bloky do molekuly antibiotika. Genetickou zmenou niektor\u00fdch z t\u00fdchto\u00a0 enz\u00fdmov, v\u00fdskumn\u00edci m\u00f4\u017eu dosiahnu\u0165, \u017ee upraven\u00e9 mikroorganizmy bud\u00fa fungova\u0165 ako tov\u00e1rne na lie\u010div\u00e1,\u00a0 ktor\u00e9 bud\u00fa presne modifikovan\u00e9 molekul\u00e1rnou \u010das\u0165ou v presne stanovenej poz\u00edcii. Biotechnologick\u00e1 spolo\u010dnos\u0165 Kosan, ned\u00e1vno k\u00fapen\u00e1 Bristol-Myers-Squibb, aplikovala t\u00fato formu g\u00e9nov\u00e9ho in\u017einierstva na vytvorenie desiatok deriv\u00e1tov antibiotika erytromyc\u00ednu, ktor\u00e9 by inak bolo komplikovan\u00e9 vytvori\u0165 n\u00e1strojmi \u0161tandardnej chemickej synt\u00e9zy.<\/p>\n
Modifik\u00e1cia existuj\u00facich antibiot\u00edk sa uk\u00e1zala by\u0165 plodnou strat\u00e9giou, ale objav \u00faplne nov\u00fdch skup\u00edn antibiot\u00edk by bol e\u0161te viac \u017eiad\u00faci, nako\u013eko nov\u00e1 skupina je spo\u010diatku o nie\u010do odolnej\u0161ia vo\u010di n\u00e1stupu rezistencie, ktor\u00e1 sk\u00f4r \u010di nesk\u00f4r v\u017edy zni\u010d\u00ed v\u00fdsledok ka\u017edej modifik\u00e1cie.<\/p>\n
V\u00fdskum sa v posledn\u00fdch rokoch s\u00fastredil na identifik\u00e1ciu enz\u00fdmov ktor\u00e9 s\u00fa pre bakt\u00e9rie potrebn\u00e9 na pre\u017eitie, v n\u00e1deji \u017ee n\u00e1sledne sa v chemick\u00fdch datab\u00e1zach n\u00e1jdu zl\u00fa\u010deniny schopn\u00e9 tieto enz\u00fdmy inhibova\u0165 a bud\u00fa pou\u017eite\u013en\u00e9 ako lie\u010div\u00e1. Pred spusten\u00edm tak\u00e9ho h\u013eadania, je ale prv\u00fdm krokom pos\u00fadi\u0165 ak\u00fd \u00fa\u010dinok bude ma\u0165 strata enz\u00fdmu pre bakt\u00e9riu. Prv\u00fdm krokom je rozl\u00fa\u0161tenie bakteri\u00e1lneho gen\u00f3mu \u2013 celej DNA sekvencie \u2013 n\u00e1sledne je mo\u017en\u00e9 zablokova\u0165 ur\u010dit\u00e9 enz\u00fdmy a pozorova\u0165 \u010di bude bakt\u00e9ria bez nich schopn\u00e1 pre\u017ei\u0165.<\/p>\n
To \u017ee identifik\u00e1cia nov\u00fdch enz\u00fdmov zatia\u013e neviedla k objavu nov\u00fdch antibiot\u00edk m\u00f4\u017ee by\u0165 sklaman\u00edm, pr\u00edstup m\u00f4\u017ee prinies\u0165 svoje ovocie v nadch\u00e1dzaj\u00facich rokoch. Jedna zo zrejm\u00fdch prek\u00e1\u017eok je bunkov\u00e1 stena bakt\u00e9ri\u00ed ktor\u00fa je \u0165a\u017ek\u00e9 prekona\u0165. Aj ak je objaven\u00e1 molekula, ktor\u00e1 potenci\u00e1lne inhibuje d\u00f4le\u017eit\u00e9 bakteri\u00e1lne enz\u00fdmy, je nepou\u017eite\u013en\u00e1 pokia\u013e nie je schopn\u00e1 dosta\u0165 sa do vn\u00fatra bunky. \u010eal\u0161ou mo\u017enos\u0165ou popri h\u013eadan\u00ed slab\u00fdch miest patog\u00e9nov je \u0161t\u00fadium mikroorganizmov produkuj\u00facich antibiotik\u00e1. Genetika m\u00f4\u017ee by\u0165 pritom rovnako u\u017eito\u010dn\u00e1.<\/p>\n
Prv\u00fd zosekvenovan\u00fd gen\u00f3m bakt\u00e9rie produkuj\u00facej antibiotikum z roku 2002 prinesol zvl\u00e1\u0161tnu z\u00e1hadu: tieto mikroorgnizmy, z tried aktinomyc\u00e9t, mali 25 a\u017e 30 skup\u00edn g\u00e9nov, ktor\u00e9 pod\u013ea ich sekvencii pripom\u00ednali n\u00e1\u010drt pre moduly enz\u00fdmov, ktor\u00e9 vyr\u00e1baj\u00fa antibiotik\u00e1. Napriek tomu sa zd\u00e1 \u017ee bakt\u00e9rie tieto g\u00e9ny zv\u00e4\u010d\u0161a nevyu\u017e\u00edvaj\u00fa. Ke\u010f sme tieto bakt\u00e9rie kultivovali v laborat\u00f3riu, syntetizovali z nich iba jednu alebo dve molekuly.<\/p>\n
Pre zistenie \u010di tieto spiace g\u00e9ny k\u00f3duj\u00fa ma\u0161in\u00e9riu synt\u00e9zy nov\u00fdch antibiot\u00edk spolu s niekolk\u00fdmi kolegami z Harvard Medical School a Broad Institute pracujeme na sekvenovan\u00ed gen\u00f3mov \u010fal\u0161\u00edch 20 kmenov aktinomyc\u00e9t s pou\u017eit\u00edm sofistikovan\u00fdch po\u010d\u00edta\u010dov\u00fdch algoritmov pre detekciu ak\u00fdchko\u013evek g\u00e9nov ktor\u00e9 by mohli nies\u0165 in\u0161trukcie pre antibiotik\u00e1 produkuj\u00face enz\u00fdmy. \u0160t\u00fadium gen\u00f3momov v okol\u00ed t\u00fdchto sekvenci\u00ed by malo tie\u017e vies\u0165 k pochopeniu regula\u010dn\u00fdch mechanizmov ktor\u00e9 bunky pou\u017e\u00edvaj\u00fa pri ur\u010den\u00ed ktor\u00e9 antibiotikum bud\u00fa vyr\u00e1ba\u0165. S t\u00fdmito inform\u00e1ciami by bolo mo\u017en\u00e9 prepn\u00fa\u0165 g\u00e9ny na produkciu \u017eiadan\u00fdch antibiot\u00edk.<\/p>\n
Namiesto presvied\u010dania bakt\u00e9ri\u00ed aby produkovali antibiotik\u00e1 pod\u013ea po\u017eiadaviek vedcov vysk\u00fa\u0161ala v\u00fdskumn\u00e1 skupina na Saarland University v Nemecku premiestni\u0165 antibiotik\u00e1 produkuj\u00face g\u00e9ny z ich p\u00f4vodn\u00fdch bakt\u00e9ri\u00ed, ktor\u00e9 im zd\u00e1 sa v produkcii br\u00e1nili do odli\u0161nej bakt\u00e9rie, ktor\u00e1 sa zdala by\u0165 vhodnej\u0161ia pre v\u00fdrobu antibiotika. Rolf Muller a jeho kolegovia pracuj\u00fa s myxobakt\u00e9riami, rodom bakt\u00e9ri\u00ed, ktor\u00fd podobne ako aktinomyc\u00e9ty s\u00fa v\u00fdkonn\u00fdmi producentmi antibiot\u00edk. Ked\u017ee myxobakt\u00e9rie je zlo\u017eitej\u0161ie kultivova\u0165 v laborat\u00f3riu ako aktinomyc\u00e9ty, venovalo sa doteraz ich \u0161t\u00fadiu oh\u013eadom nov\u00fdch antibiot\u00edk menej pozornosti.<\/p>\n
Muller obi\u0161iel tento probl\u00e9m zostrihan\u00edm g\u00e9nov zodpovedn\u00fdch za produkciu myxochromidu, molekule podobnej antibiotiku, z mixobakt\u00e9rie Stigmatella aurantica a ich prenesen\u00edm do Pseudomonas putida, bakt\u00e9rie ktor\u00e1 sa \u013eah\u0161ie kultivuje. Pseudomonas putida sa v skuto\u010dnosti be\u017ene pou\u017e\u00edva pri komer\u010dnej v\u00fdrobe priemyselne d\u00f4le\u017eit\u00fdch enz\u00fdmov. Zvl\u00e1dnut\u00edm dvoch d\u00f4le\u017eit\u00fdch bodov \u2013 n\u00e1jden\u00edm hostite\u013eskej bakt\u00e9rie, ktor\u00fa je jednoduch\u00e9 geneticky manipulova\u0165 a m\u00e1 vhodn\u00fa metabolick\u00fa infra\u0161trukt\u00faru potrebn\u00fa pre produkciu antibiot\u00edk a z\u00e1rove\u0148 vyvinut\u00edm techn\u00edk presunu ve\u013ek\u00fdch fragmentov DNA z jedn\u00e9ho mikroorganizmu do druh\u00e9ho otv\u00e1ra Mullerova pr\u00e1ca br\u00e1nu k objavom a produkcii nov\u00fdch cenn\u00fdch antibiot\u00edk z myxobakt\u00e9rii a nazna\u010duje \u017ee rozsiahle sekvenovanie gen\u00f3nov myxobakteri\u00ed je hodnotnou invest\u00edciou.<\/p>\n
Naviac popri v\u00fdskume doteraz m\u00e1lo \u0161tudovan\u00fdch p\u00f4dnych bakt\u00e9rii, pozornos\u0165 v\u00fdskumn\u00edkov sa m\u00f4\u017ee venova\u0165 aj v\u00fdskumu netypick\u00fdch ekologick\u00fdch prostred\u00ed, kde je v\u00e4\u010d\u0161ia pravdepodobnos\u0165 n\u00e1jdenia antibiot\u00edk ktor\u00e9 doteraz nemohli by\u0165 odhalen\u00e9. Roderich Sussmuth a jeho kolegovia na Nemeckej University of Tubingen predned\u00e1vnom urobili tak\u00fdto objav: nov\u00e9 antibiotikum nazvan\u00e9 abyssomyc\u00edn izolovali z aktinomycety ktor\u00e1 \u017eila v sedimente v Japonskom mori v h\u013abke 289 m. \u010eal\u0161ia v\u00fdskumn\u00e1 skupina zameriavaj\u00faca sa na morsk\u00e9 bakt\u00e9rie \u2013 Bradley Moore, William Fenical s kolegami na Scripps Institution of Oceanography v La Jolla, California \u2013 zosekvenovali gen\u00f3my dvoch predt\u00fdm nezn\u00e1mych kme\u0148ov aktinomyc\u00e9t. Uk\u00e1zalo sa, \u017ee tieto gen\u00f3my obsahuj\u00fa r\u00f4zne polia g\u00e9nov pre antibiotik\u00e1 a pr\u00edbuzn\u00e9 molekuly, \u010do iba potvrdzuje potenci\u00e1l morsk\u00fdch bakt\u00e9rii by\u0165 zdrojom nov\u00fdch antibiotick\u00fdch skup\u00edn.<\/p>\n
Odli\u0161n\u00fdm pr\u00edstupom je h\u013eada\u0165 lie\u010div\u00e1 v nov\u00fdch ekologick\u00fdch prostrediach u mikr\u00f3boch ktor\u00e9 \u017eij\u00fa v mutualizme \u2013 spolu\u017eit\u00ed dvoch r\u00f4znych druhov, ktor\u00e9 je pre obe strany v\u00fdhodn\u00e9. Napr\u00edklad ist\u00fd druh chrob\u00e1ka nap\u00e1daj\u00faci stromy borovice mutualisticky vyu\u017e\u00edva hubu, ktor\u00e1 rozklad\u00e1 vn\u00fatro stromov borov\u00edc. Bolo z\u00e1hadou ako chrob\u00e1k chr\u00e1ni hubu pred konkuren\u010dn\u00fdmi druhmi, a\u017e dovtedy k\u00fdm Cameron Currie, Jon Clardy a ich v\u00fdskumn\u00e9 skupiny na University of Wisconsin-Madison a Harvard Medical School nezistili \u017ee chrob\u00e1k m\u00e1 aj mutuaistick\u00fa bakt\u00e9riu \u2013 aktinomyc\u00e9tu \u2013 ktor\u00e1 produkuje siln\u00e9 a doteraz nezn\u00e1me antimykotikum (l\u00e1tku ni\u010diacu huby). Molekula, ktor\u00e1 sa vol\u00e1 mycanigimyc\u00edn, zab\u00edja antagonistick\u00e9 huby ale nie mutualistick\u00fa.<\/p>\n
Jorn Piel z Nemeckej University of Bonn uk\u00e1zal objav odli\u0161n\u00e9ho chrob\u00e1ka a tie\u017e morskej hubky, ktor\u00e9 udr\u017euj\u00fa mutualistick\u00fd vz\u0165ah s bakt\u00e9riou ktor\u00e1 produkuje molekuly podobn\u00e9 antibiotik\u00e1m. \u010eal\u0161\u00ed nemeck\u00fd vedec Christian Hertweck z Hans-Knoll Institute v Jene objavil hubu ktor\u00e1 m\u00e1 vlastn\u00fa symbiotick\u00fa bakt\u00e9riu, produkuje l\u00e1tku podobn\u00fa antibiotiku rhizoxin. Dve \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00e9 protirakovinov\u00e9 lie\u010div\u00e1, podofilotox\u00edn a kamptotec\u00edn, s\u00fa vytv\u00e1ran\u00e9 hubami ktor\u00e9 symbioticky \u017eij\u00fa s rastlinami. Aj ke\u010f v\u00fdskum symbiotick\u00fdch bakt\u00e9ri\u00ed je iba na za\u010diatku, je to jeden z najs\u013eubnej\u0161\u00edch zdrojov pr\u00edrodn\u00fdch antibiot\u00edk.<\/p>\n
\u013dudia, podobne ako hmyz a morsk\u00e9 hubky, poskytuj\u00fa vo svojom organizme miesto pre mno\u017estvo symbiotick\u00fdch bakt\u00e9rii ktor\u00e9 pre nich vykon\u00e1vaj\u00fa mno\u017estvo u\u017eito\u010dn\u00fdch funkcii, od napom\u00e1hania tr\u00e1venia potravy a\u017e k spr\u00e1vnemu v\u00fdvoju n\u00e1\u0161ho imunitn\u00e9ho syst\u00e9mu. Nane\u0161\u0165astie, v\u0161etky dne\u0161n\u00e9 antibiotik\u00e1 s\u00fa drsn\u00e9 n\u00e1stroje, nezni\u010dia iba patog\u00e9ny, ktor\u00e9 sp\u00f4sobuj\u00fa infekcie, zni\u010dia tie\u017e priate\u013esk\u00e9 symbiotick\u00e9 bakt\u00e9rie ktor\u00e9 \u017eij\u00fa v na\u0161ich \u010drev\u00e1ch. V\u00a0 niektor\u00fdch pr\u00edpadoch toto zni\u010denie pacientovej mikrofl\u00f3ry otv\u00e1ra cestu pre r\u00f4zne \u0161kodliv\u00e9 bakteri\u00e1lne kmene, ako napr\u00edklad Clostridium difficile pre ich mno\u017eenie a \u201csekund\u00e1rne\u201c infekcie ktor\u00e9 niekedy m\u00f4\u017eu by\u0165 nebezpe\u010dnej\u0161ie ako tie p\u00f4vodne lie\u010den\u00e9.<\/p>\n
Pou\u017e\u00edvanie probiot\u00edk m\u00f4\u017ee pom\u00f4c\u0165 symbiotick\u00fdm bakt\u00e9riam \u201cprekona\u0165\u201c patog\u00e9ny, \u010do je jedna z mo\u017enost\u00ed prevencie bakteri\u00e1lnych infekcii. Aj ke\u010f probiotick\u00e1 lie\u010dba by mohla napom\u00f4c\u0165 zn\u00ed\u017ei\u0165 rozsiahle pou\u017e\u00edvanie antibiot\u00edk, ktor\u00e9 podporuje rozvoj rezistencie, probiotik\u00e1 pod\u013ea s\u00fa\u010dastn\u00fdch poznatkov nemaj\u00fa \u017eiaden \u00fa\u010dinok proti u\u017e prepuknutej infekcii.<\/p>\n
Napriek tomu, zv\u00e4\u010d\u0161uj\u00faci sa d\u00f4raz na pr\u00edrodn\u00fa mikrofl\u00f3ru viedol aj k zameraniu v\u00fdvoja antibiot\u00edk smerom k \u00fazko-spektr\u00e1lnym lie\u010div\u00e1m ktor\u00e9 by zabili patog\u00e9ny sp\u00f4sobuj\u00face ochorenie ale neni\u010dili by ostatn\u00e9 bakt\u00e9rie. Neil Stokes s kolegami so spolo\u010dnosti Prolysis, s\u00eddliacej v Oxforde v Anglicku napr\u00edklad predned\u00e1vnom predstavili nov\u00e9 potenci\u00e1lne antibiotikum \u00fa\u010dinn\u00e9 vo\u010di S. aureus a a bl\u00edzko pr\u00edbuzn\u00fdm bakt\u00e9ri\u00e1m, t\u00fdm \u017ee br\u00e1ni v ich bunkovom delen\u00ed, pri\u010dom na ostatn\u00e9 bakt\u00e9rie je ne\u00fa\u010dinn\u00e9. Victor Nizet a Andrew Wang, obaja z University of California v San Diegu, spolu s Ericom Oldfieldom na University of Illinois, viedli t\u00edm, ktor\u00fd doviedol tento koncept e\u0161te o krok \u010falej. Objavili lie\u010divo ktor\u00e9 blokuje synt\u00e9zu molekuly pigmentu v S. aureus, ktor\u00e1 podmie\u0148uje jeho schopnos\u0165 vyvola\u0165 chorobu. Podarilo sa im teda zabr\u00e1ni\u0165 prepuknutiu ochorenia bez toho, aby museli zni\u010di\u0165 bakt\u00e9riu ktor\u00e1 ju vyvol\u00e1va.<\/p>\n
Eperiment\u00e1lne pr\u00edstupy inhib\u00edcie bakteri\u00e1lnej virulencie prin\u00e1\u0161aj\u00fa mo\u017en\u00fa v\u00fdhodu vyhnutiu sa mechanizmov, ktor\u00e9 podnecuj\u00fa rezistenciu. Ak lie\u010dba patog\u00e9n nezabije, pr\u00edrodn\u00fd v\u00fdber nem\u00f4\u017ee nikoho uprednostni\u0165 a v\u00fdvoj rezistentn\u00fdch kme\u0148ov je menej pravdepodobn\u00fd. Podobne, pr\u00edstup zameran\u00fd na \u00fazke spektrum z\u00e1vis\u00ed na n\u00e1jden\u00ed cie\u013ea jedine\u010dn\u00e9ho a z\u00e1rove\u0148 potrebn\u00e9ho pre (patog\u00e9nnu) bakt\u00e9riu, ktor\u00fd sa ale nevyskytuje v ostatn\u00fdch. Potom ak sa u patog\u00e9nnej bakt\u00e9rie pr\u00edpadne aj vyvinie rezistencia, t\u00e1 m\u00e1 mal\u00fa pravdepodobnos\u0165 roz\u0161\u00edri\u0165 sa, nako\u013eko nebude pre in\u00e9 patog\u00e9ny\u00a0 nijak u\u017eito\u010dn\u00e1.<\/p>\n
\u010ci sa tieto terapeutick\u00e9 pr\u00edstupy, \u010di u\u017e samostatne alebo v kombin\u00e1cii s inou lie\u010dbou osved\u010dia v re\u00e1lnom svete uk\u00e1\u017ee a\u017e \u010das. Je ale ist\u00e9 \u017ee by si vy\u017eadovali r\u00fdchle diagnostick\u00e9 testy ktor\u00e9 ur\u010dia druh patog\u00e9nu zodpovedn\u00e9ho za infekciu. Tak\u00e9 testy u\u017e boli vyvinut\u00e9, ale nie s\u00fa v s\u00fa\u010dastnosti pr\u00edli\u0161 \u010dasto pou\u017e\u00edvan\u00e9. Hroz\u00ed tie\u017e \u017ee \u00fazkospektr\u00e1lne antibiotik\u00e1, s ich obmedzenou pou\u017eite\u013enos\u0165ou m\u00f4\u017eu by\u0165 neatrakt\u00edvne pre farmaceutick\u00e9 firmy.<\/p>\n
My\u0161lienka jedn\u00e9ho antibiotika na v\u0161etko je u\u017e zastaran\u00e1. Aj ke\u010f v 60-tych a 70-tych rokoch sa zdalo \u017ee hrozba infek\u010dn\u00fdch ochoren\u00ed bude zakr\u00e1tko nav\u017edy zdolan\u00e1, s\u00fa\u010dastn\u00e9 spr\u00e1vy popul\u00e1rnej tla\u010de tvrdia \u017ee multirezistentn\u00e9 bakt\u00e9rie n\u00e1s priviedli ku \u201ckoncu antibiot\u00edk\u201c. Dnes vieme \u017ee ani jedno tvrdenie nebolo a nie je pravdiv\u00e9: aj ke\u010f \u013eudia nikdy definit\u00edvne nevyhraj\u00fa preteky s \u010dasom, nov\u00e9 terapie boli v\u017edy o nie\u010do pred patog\u00e9nmi. Na\u0161e \u00fasilie mus\u00ed by\u0165 zameran\u00e9 na udr\u017eanie n\u00e1skoku.<\/p>\n