Vplyv sympt\u00f3mov depresie a anxiety je naj\u010dastej\u0161ie sk\u00faman\u00fd v spojen\u00ed s kvalitou \u017eivota, adherenciou k lie\u010dbe a nako\u013eko m\u00f4\u017ee ma\u0165 depresia v\u00fdznamn\u00fd vplyv nie len na pacienta s ochoren\u00edm ale tie\u017e na cel\u00fa jeho rodinu, sk\u00fama sa aj v s\u00favislosti s dopadom na rodinn\u00e9 fungovanie. Psychick\u00e9 fungovanie bolo sk\u00faman\u00e9 tie\u017e vo vz\u0165ahu s pracovn\u00fdm statusom pacientov s CF a pracovn\u00fdm statusom ich opatrovate\u013eov. U matiek pacientov bol zisten\u00fd zv\u00fd\u0161en\u00fd v\u00fdskyt depresie, ktor\u00e1 bola \u010dastej\u0161ia u nezamestnan\u00fdch matiek a z\u00e1rove\u0148 spojen\u00e1 s ni\u017e\u0161ou adherenciou k lie\u010dbe ich det\u00ed. Pozoruhodn\u00e9 je zistenie, \u017ee u pracuj\u00facich pacientov bol v\u00fdskyt depresie ni\u017e\u0161\u00ed ako u nezamestnan\u00fdch, pri\u010dom p\u013e\u00facne funkcie a vek zamestnan\u00fdch a nezamestnan\u00fdch pacientov sa nel\u00ed\u0161ili. M\u00f4\u017eeme uva\u017eova\u0165 o viacer\u00fdch d\u00f4vodoch t\u00fdchto zisten\u00ed. Pr\u00ed\u010dinou m\u00f4\u017ee by\u0165 zv\u00fd\u0161en\u00e1 socializ\u00e1cia spojen\u00e1 s v\u00e4\u010d\u0161ou soci\u00e1lnou oporou poch\u00e1dzaj\u00facou z pracovn\u00e9ho prostredia alebo skuto\u010dnos\u0165, \u017ee zamestnanie m\u00f4\u017ee zvy\u0161ova\u0165 pocit kompetencie pacienta \u010di prispieva\u0165 k redukcii stresu t\u00fdkaj\u00faceho sa finan\u010dnej situ\u00e1cie. Zamestnanie teda m\u00f4\u017ee ma\u0165 protekt\u00edvny efekt pred psychick\u00fdm distresom a to nie len na pacienta ale aj na jeho opatrovate\u013eov.<\/p>\n
To n\u00e1s vedie k zamysleniu sa nielen nad prediktormi psychick\u00e9ho distresu ale najm\u00e4 nad mo\u017en\u00fdmi protekt\u00edvnymi faktormi. Malo by by\u0165 zd\u00f4raznen\u00e9, \u017ee ochorenie nie je spojen\u00e9 iba s negat\u00edvnymi ale aj s pozit\u00edvnymi em\u00f3ciami, ako s\u00fa spokojnos\u0165, n\u00e1dej, rados\u0165 \u010di zmysel \u017eivota. Tieto em\u00f3cie sa objavuj\u00fa vtedy, ke\u010f s\u00fa naplnen\u00e9 potreby jednotlivca, a to akcept\u00e1cia, podpora, starostlivos\u0165 a vn\u00edmanie ochorenia ako v\u00fdzvy. Zmysel \u017eivota je d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom zlep\u0161uj\u00facim psychick\u00fa integritu, poci\u0165ovan\u00fd zmysel \u017eivota m\u00f4\u017ee dokonca zv\u00fd\u0161i\u0165 kvalitu \u017eivota pacienta a zn\u00ed\u017ei\u0165 \u00farove\u0148 negat\u00edvnych em\u00f3ci\u00ed ako anxiety, depresie \u010di hnevu.<\/p>\n
M\u00f4\u017eeme n\u00e1js\u0165 nieko\u013eko d\u00f4kazov o tom, \u017ee pravdepodobnos\u0165 sympt\u00f3mov anxiety a depresie je vy\u0161\u0161ia u pacientov vy\u0161\u0161ieho veku. Vy\u0161\u0161\u00ed vek m\u00f4\u017eeme pova\u017eova\u0165 za rizikov\u00fd faktor psychick\u00e9ho distresu u pacientov s CF, \u010do potvrdzuj\u00fa viacer\u00e9 v\u00fdskumy. Pri zva\u017eovan\u00ed psychosoci\u00e1lneho fungovania pacientov r\u00f4zneho veku je v\u0161ak n\u00e1ro\u010dn\u00e9 rozl\u00ed\u0161i\u0165 medzi efektom starnutia samotn\u00e9ho a efektom meniacej sa progn\u00f3zy, lie\u010dby a postojov pacientov.<\/p>\n
M\u00f4\u017eeme tie\u017e kon\u0161tatova\u0165, \u017ee medzi pacientmi s CF existuj\u00fa ist\u00e9 genderov\u00e9 rozdiely, a to nielen v kvalite \u017eivota ale aj v pr\u00edtomnosti a prejavoch psychick\u00e9ho distresu, v\u00fdsledky v\u00fdskumov s\u00fa v\u0161ak nejednozna\u010dn\u00e9 v ich presnom definovan\u00ed, ako i v definovan\u00ed ich pr\u00ed\u010din. Niektor\u00ed autori pova\u017euj\u00fa \u017eensk\u00e9 pohlavie za rizikov\u00fd faktor sympt\u00f3mov anxiety a depresie a sympt\u00f3my anxiety za \u010dastej\u0161ie sa vyskytuj\u00face u \u017eien (Modi et al., 2010; Quittner, 2014). N\u00e1jdu sa v\u0161ak aj v\u00fdskumy podporuj\u00face protichodn\u00fd n\u00e1zor, autori t\u00fdchto v\u00fdskumov pova\u017euj\u00fa za prediktor vy\u0161\u0161ej \u00farovne anxiety aj depresie mu\u017esk\u00e9 pohlavie. Z d\u00f4vodu t\u00fdchto rozporupln\u00fdch n\u00e1zorov je potrebn\u00e9 \u010fal\u0161ie presk\u00famanie tejto problematiky.<\/p>\n
Zauj\u00edmav\u00e9 zistenia priniesol prv\u00fd longitudin\u00e1lny v\u00fdskum sk\u00famaj\u00faci vplyv sympt\u00f3mov depresie na zmeny p\u013e\u00facnych funkci\u00ed u adolescentov a dospel\u00fdch s CF. V\u00fdsledky preuk\u00e1zali, \u017ee klinicky relevantn\u00e9 sympt\u00f3my depresie m\u00f4\u017eu zv\u00fd\u0161i\u0165 pokles v p\u013e\u00facnych funkci\u00e1ch, pri\u010dom pacienti so z\u00e1va\u017en\u00fdm stavom bez depresie boli schopn\u00ed zlep\u0161i\u0165 svoje p\u013e\u00facne funkcie aj napriek progres\u00edvnemu charakteru ochorenia. In\u00fdmi slovami, depresia celkovo s\u0165a\u017euje \u017eivot s chronick\u00fdm ochoren\u00edm ak\u00fdm je CF, okrem zni\u017eovania kvality \u017eivota tak m\u00f4\u017eu sympt\u00f3my depresie a anxiety ovplyv\u0148ova\u0165 aj zdravotn\u00fd stav. Tieto zistenia nazna\u010duj\u00fa, \u017ee depresia v biopsychosoci\u00e1lnom modely by mala by\u0165 pova\u017eovan\u00e1 za v\u00fdznamn\u00fd rizikov\u00fd faktor progresie ochorenia u pacientov s CF. Okrem in\u00e9ho toto zistenie podporuje tvrdenie, \u017ee ment\u00e1lne zdravie je mimoriadne d\u00f4le\u017eit\u00fdm faktorom, ktor\u00fd je potrebn\u00e9 pokia\u013e ide o chronick\u00e9 ochorenia zv\u00e1\u017ei\u0165. Interakcia medzi depresiou a progresiou ochorenia m\u00f4\u017ee s\u00favisie\u0165 s nedostatkom n\u00e1deje, optimizmu a seba\u00fa\u010dinnosti u pacientov s depresiou, ktor\u00fdch n\u00e1sledkom m\u00f4\u017ee by\u0165 zn\u00ed\u017eenie adherencie k lie\u010dbe a zn\u00ed\u017een\u00e1 snaha s ochoren\u00edm bojova\u0165.<\/p>\n
Depres\u00edvne sympt\u00f3my u pacientov s CF s\u00fa d\u00f4le\u017eit\u00fdm prognostick\u00fdm indik\u00e1torom, a preto by hodnotenie a lie\u010dba depresie mali by\u0165 pova\u017eovan\u00e9 za v\u00fdznamn\u00fa s\u00fa\u010das\u0165 zdravotnej starostlivosti. Depresia ako signifikantn\u00fd rizikov\u00fd faktor pre efekt\u00edvny mana\u017ement ochorenia by mala by\u0165 u pacientov rutinne sk\u00faman\u00e1, nako\u013eko \u017eelan\u00fdm v\u00fdsledkom m\u00f4\u017ee by\u0165 zlep\u0161enie v oblasti soci\u00e1lnej, emocion\u00e1lnej a v neposlednom rade aj zlep\u0161enie somatick\u00e9ho stavu. Odpor\u00fa\u010dan\u00fd je preto pravideln\u00fd skr\u00edning depres\u00edvnych sympt\u00f3mov, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee pred\u00eds\u0165 zhor\u0161eniu zdravotn\u00e9ho stavu v ich d\u00f4sledku.<\/p>\n
Detekcia a lie\u010dba depres\u00edvnych sympt\u00f3mov je podstatn\u00e1 najm\u00e4 z toho d\u00f4vodu, \u017ee u pacientov s CF existuje vz\u0165ah medzi depresiou a n\u00edzkou adherenciou k lie\u010dbe. Pod\u013ea v\u00fdsledkov metaanal\u00fdzy v\u00fdskumov zameran\u00fdch na vz\u0165ah medzi anxietou, depresiou a adherenciou u pacientov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm, s\u00fa depresia a anxieta u t\u00fdchto pacientov be\u017en\u00e9 a z\u00e1rove\u0148 spojen\u00e9 so zhor\u0161en\u00fdm zdravotn\u00fdm stavom a zv\u00fd\u0161en\u00fdm vyu\u017e\u00edvan\u00edm zdravotnej starostlivosti. V skupine pacientov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm s depres\u00edvnymi sympt\u00f3mami bola zisten\u00e1 trikr\u00e1t vy\u0161\u0161ia pravdepodobnos\u0165 non-adherencie v porovnan\u00ed s pacientmi s chronick\u00fdm ochoren\u00edm bez depres\u00edvnych sympt\u00f3mov.<\/p>\n
Ot\u00e1zkou je, pre\u010do by mala depresia zvy\u0161ova\u0165 non-adherenciu. Zva\u017eovan\u00fdch je nieko\u013eko mechanizmov, ktor\u00e9 by vysvetlili spojenie medzi n\u00edzkou adherenciou a depresiou. Pozit\u00edvne o\u010dak\u00e1vania a viera v benefity a \u00fa\u010dinnos\u0165 lie\u010dby s\u00fa z\u00e1kladom pacientovej adherencie k lie\u010dbe. Depresia \u010dasto zah\u0155\u0148a pocity bezn\u00e1deje a z\u00fafalstva a adherencia v takej situ\u00e1cii je s\u0165a\u017een\u00e1 a\u017e nemo\u017en\u00e1, nako\u013eko pacientovi ch\u00fdba optimizmus a viera, \u017ee ak\u00e1ko\u013evek jeho \u010dinnos\u0165 bude u\u017eito\u010dn\u00e1 a povedie k \u017eelan\u00e9mu v\u00fdsledku. Pacienti poci\u0165uj\u00faci sympt\u00f3my depresie \u010dasto nemaj\u00fa dostatok energie a motiv\u00e1cie potrebnej na dodr\u017eiavanie starostlivosti o seba, lie\u010dba sa tak st\u00e1va n\u00e1ro\u010dnej\u0161ou na zvl\u00e1dnutie. Vyzdvihovan\u00e1 je tie\u017e d\u00f4le\u017eitos\u0165 podpory rodiny a priate\u013eov v snahe o dodr\u017eiavanie lie\u010dby. Depresia je \u010dasto spojen\u00e1 so soci\u00e1lnou izol\u00e1ciou a stiahnut\u00edm sa zo spolo\u010dnosti, ktor\u00e1 by mohla poskytn\u00fa\u0165 emocion\u00e1lnu podporu \u010di asistenciu pri dodr\u017eiavan\u00ed lie\u010dby. \u010eal\u0161ou odpove\u010fou m\u00f4\u017ee by\u0165 skuto\u010dnos\u0165, \u017ee depresia s\u00favis\u00ed s redukciou v kognit\u00edvnom fungovan\u00ed. Je ovplyvnen\u00e1 koncentr\u00e1cia, prida\u0165 sa m\u00f4\u017eu probl\u00e9my s pam\u00e4\u0165ou, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu ma\u0165 negat\u00edvny dopad na lie\u010dbu, m\u00f4\u017eu s\u0165a\u017eova\u0165 organiz\u00e1ciu, zapam\u00e4tanie a vybavenie si postupov lie\u010dby a odporu\u010den\u00ed lek\u00e1rov. Deform\u00e1cia kognit\u00edvnych funkci\u00ed m\u00f4\u017ee zah\u0155\u0148a\u0165 ni\u017e\u0161iu seba\u00fa\u010dinnos\u0165, ktor\u00e1 odr\u00e1\u017ea schopnos\u0165 jednotlivca za\u010da\u0165 a dokon\u010di\u0165 komplexn\u00e9 \u00falohy.<\/p>\n
Popri jednozna\u010dnom vplyve sympt\u00f3mov depresie na mana\u017ement lie\u010dby a adherenciu existuje nejednozna\u010dn\u00fd a zauj\u00edmav\u00fd vz\u0165ah anxiety a adherencie. Na to, aby sa pacient c\u00edtil motivovan\u00fd k vykon\u00e1vaniu svojich povinnost\u00ed t\u00fdkaj\u00facich sa lie\u010dby, potrebuje ist\u00fa \u00farove\u0148 anxiety. Ak je v\u0161ak \u00farove\u0148 anxiety pr\u00edli\u0161 vysok\u00e1, pacient je paralyzovan\u00fd a v tejto situ\u00e1cii je znemo\u017enen\u00e9 zvl\u00e1danie ochorenia. Vz\u0165ah anxiety a adherencie je teda pomerne nejasn\u00fd z toho d\u00f4vodu, \u017ee existuj\u00fa zna\u010dn\u00e9 zmeny v efekte anxiety a z\u00e1rove\u0148 ch\u00fdba moder\u00e1tor, ktor\u00fd by tieto zmeny objas\u0148oval. Anxieta ako tak\u00e1 je zna\u010dne heterog\u00e9nna a variuje od stavu paniky, ktor\u00e1 k adherencii nemus\u00ed ma\u0165 vz\u0165ah alebo m\u00f4\u017ee naopak pacientovi lie\u010dbu znemo\u017eni\u0165 a\u017e po obses\u00edvno-kompulz\u00edvnu poruchu a generalizovan\u00fa \u00fazkos\u0165 t\u00fdkaj\u00facu sa zdravia, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu adherenciu dokonca zvy\u0161ova\u0165. Aj napriek tomu, \u017ee sa viacer\u00ed autori zaoberali vz\u0165ahom medzi depresiou, anxietou a kvalitou \u017eivota u pacientov s CF, t\u00e1to oblas\u0165 st\u00e1le nie je dostato\u010dne objasnen\u00e1 a je potrebn\u00e9 jej detailnej\u0161ie presk\u00famanie. Na jednej strane s\u00fa autori, ktor\u00ed zistili u dospel\u00fdch pacientov s CF relat\u00edvne zdrav\u00e9 psychick\u00e9 fungovanie. Oproti nim v\u0161ak stoja n\u00e1zory autorov, ktor\u00ed tvrdia, \u017ee depres\u00edvne sympt\u00f3my s\u00fa u dospel\u00fdch pacientov roz\u0161\u00edren\u00e9 a spojen\u00e9 s ni\u017e\u0161ou kvalitou \u017eivota.<\/p>\n
Ist\u00e9 je, \u017ee nako\u013eko je potrebn\u00e9 bra\u0165 do \u00favahy potenci\u00e1lne nebezpe\u010dn\u00e9 n\u00e1sledky anxiety a depresie, a to najm\u00e4 v dvoch aspektoch: kvality \u017eivota a jej zachovania, promptn\u00e1 a spo\u013eahliv\u00e1 diagn\u00f3za a adekv\u00e1tna lie\u010dba je u t\u00fdchto pacientov extr\u00e9mne d\u00f4le\u017eit\u00e1. Odpor\u00fa\u010dan\u00e9 s\u00fa \u0161tyri kroky pre skor\u00fa detekciu a efekt\u00edvny mana\u017ement depresie u pacientov s CF. V prvom rade je to dostato\u010dne skor\u00e1 detekcia sympt\u00f3mov, n\u00e1sledne rozhodovanie sa o tom, ako a v akom prostred\u00ed tieto sympt\u00f3my lie\u010di\u0165. N\u00e1sledne prich\u00e1dza ustanovenie siete \u0161pecialistov, ktor\u00ed maj\u00fa sk\u00fasenosti s lie\u010den\u00edm pacientov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm. Posledn\u00fdm krokom je zameranie sa na zv\u00fd\u0161enie povedomia a informovanosti o tejto problematike medzi \u010dlenmi zdravotn\u00e9ho t\u00edmu poskytuj\u00faceho starostlivos\u0165 pacientovi s CF. Ka\u017ed\u00fd \u010dlen t\u00edmu by mal vedie\u0165 rozpozna\u0165 sympt\u00f3my depresie a potenci\u00e1lnu lie\u010dbu. D\u00f4le\u017eit\u00e9 je nie len zisti\u0165, \u010di sa sympt\u00f3my anxiety a depresie u pacienta objavuj\u00fa ale tie\u017e zisti\u0165 ako s\u00fa vyjadren\u00e9, ak\u00e1 je ich intenzita a nako\u013eko ovplyv\u0148uj\u00fa kvalitu \u017eivota pacienta.<\/p>\n
<\/p>\n
<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"
Vplyv sympt\u00f3mov depresie a anxiety je naj\u010dastej\u0161ie sk\u00faman\u00fd v spojen\u00ed s kvalitou \u017eivota, adherenciou k lie\u010dbe a nako\u013eko m\u00f4\u017ee ma\u0165 depresia v\u00fdznamn\u00fd vplyv nie len na pacienta s ochoren\u00edm ale tie\u017e na cel\u00fa jeho rodinu, sk\u00fama sa aj v s\u00favislosti s dopadom na rodinn\u00e9 fungovanie.<\/p>\n","protected":false},"author":10,"featured_media":2017,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":{"kt_blocks_editor_width":"","footnotes":""},"categories":[250],"tags":[],"class_list":["post-2016","post","type-post","status-publish","format-standard","has-post-thumbnail","hentry","category-zivot-s-cystickou-fibrozou"],"yoast_head":"\n