Anxieta a depresia s\u00fa dvomi z naj\u010dastej\u0161\u00edch psychick\u00fdch probl\u00e9mov v s\u00fa\u010dasnej spolo\u010dnosti. Nie s\u00fa toto\u017en\u00e9, av\u0161ak \u010dasto sa objavuj\u00fa spolo\u010dne a b\u00fdvaj\u00fa poci\u0165ovan\u00e9 ako komplex emocion\u00e1lnych a funk\u010dn\u00fdch \u0165a\u017ekost\u00ed. Obe s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 pri chronick\u00fdch ochoreniach za rizikov\u00fd faktor n\u00edzkej adherencie k lie\u010dbe, zv\u00fd\u0161enej mortality a zv\u00fd\u0161en\u00e9ho vyu\u017e\u00edvania zdravotnej starostlivosti. \u00da\u010dinnej\u0161\u00ed skr\u00edning anxiety a depresie m\u00f4\u017ee preto pom\u00f4c\u0165 vyvin\u00fa\u0165 lie\u010debn\u00e9 programy pre prevenciu t\u00fdchto rizikov\u00fdch faktorov.<\/p>\n
Anxieta m\u00f4\u017ee by\u0165 norm\u00e1lnou reakciou na stres a sl\u00fa\u017ei ako podnet na zaoberanie sa zlo\u017eit\u00fdmi situ\u00e1ciami. Av\u0161ak ke\u010f sa anxieta stane nadmernou, m\u00f4\u017ee spada\u0165 pod klasifik\u00e1ciu neurotickej poruchy. Pod\u013ea Heretika m\u00f4\u017eeme anxietu definova\u0165 ako nepr\u00edjemn\u00fd du\u0161evn\u00fd stav, negat\u00edvnu em\u00f3ciu, ktor\u00e1 je sprev\u00e1dzan\u00e1 predtuchou hrozby. Je to dif\u00fazna em\u00f3cia, ktor\u00e1 sa \u0165a\u017eko verbalizuje, je viazan\u00e1 na nevedomie a orientovan\u00e1 viac na bud\u00facnos\u0165. Medzi sympt\u00f3my anxiety patria pocity vy\u010derpania, \u013eahk\u00e1 unavite\u013enos\u0165, svalov\u00e9 nap\u00e4tie, probl\u00e9my so sp\u00e1nkom a najm\u00e4 znepokojovanie a tr\u00e1penie sa, ktor\u00e9 sa d\u00e1 len \u0165a\u017eko ovl\u00e1da\u0165. V psychickej oblasti je anxieta okrem pocitov \u00fanavy a vy\u010derpanosti spojen\u00e1 aj so zv\u00fd\u0161en\u00fdm du\u0161evn\u00fdm nap\u00e4t\u00edm \u010di zmenami aktivity a v\u00fdkonu.<\/p>\n
Anxieta navodzuje aj mno\u017estvo vegetat\u00edvnych fyziologick\u00fdch zmien ako s\u00fa zmeny d\u00fdchania, zv\u00fd\u0161enie krvn\u00e9ho tlaku, b\u00fa\u0161enie srdca, zv\u00fd\u0161en\u00e1 potivos\u0165, sucho v \u00fastach a\u017e poruchy metabolizmu. Z tohto d\u00f4vodu m\u00e1 d\u00f4le\u017eit\u00fa rolu pri vzniku a priebehu psychosomatick\u00fdch ochoren\u00ed. Anxieta teda m\u00f4\u017ee ovplyv\u0148ova\u0165 zdravotn\u00fd stav. Pr\u00edtomnos\u0165 neurotickej poruchy m\u00f4\u017ee zvy\u0161ova\u0165 riziko objavenia sa zdravotn\u00fdch probl\u00e9mov. \u00dasilie o zvl\u00e1danie anxiety preto \u00fazko s\u00favis\u00ed so starostlivos\u0165ou o zdravie. Anxieta je aktu\u00e1lny emocion\u00e1lny stav, ktor\u00fd m\u00e1 v\u00fdznamn\u00fa \u00fa\u010das\u0165 na pre\u017e\u00edvan\u00ed ochorenia, najm\u00e4 v obdob\u00ed jeho vzniku, n\u00e1slednej lie\u010dby a skorej rekonvalescencie. V\u00fdraznej\u0161ia anxiozita \u010dasto spoma\u013euje n\u00e1vrat k norm\u00e1lnemu \u017eivotu, zni\u017euje efektivitu rehabilit\u00e1cie, zhor\u0161uje spolupr\u00e1cu pacienta s lek\u00e1rom a neposlednom rade zni\u017euje celkov\u00fa kvalitu \u017eivota pacienta. Anxieta a anxiozita s\u00fa pova\u017eovan\u00e9 za faktor, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee ma\u0165 vplyv pri upev\u0148ovan\u00ed chronicity ochorenia.<\/p>\n
Pokia\u013e ide o depresiu, je to viac ne\u017e len pocit sm\u00fatku, pri\u010dom je typicky charakterizovan\u00e1 nedostatkom energie, zhor\u0161enou n\u00e1ladou, n\u00edzkou seba\u00factou, stratou z\u00e1ujmu a pote\u0161enia z be\u017ene vykon\u00e1van\u00fdch pr\u00edjemn\u00fdch aktiv\u00edt. Zah\u0155\u0148a viacero sympt\u00f3mov, medzi ktor\u00e9 patria probl\u00e9my s koncentr\u00e1ciou, pam\u00e4\u0165ou a rozhodovan\u00edm sa, pocity \u00fanavy a nedostatku energie, pocity viny, zbyto\u010dnosti, bezradnosti, z\u00fafalstva, iritabilita, probl\u00e9my so sp\u00e1nkom, boles\u0165, k\u0155\u010de \u010di tr\u00e1viace probl\u00e9my, poruchy pr\u00edjmu potravy, sm\u00fatok \u010di \u00fazkos\u0165, my\u0161lienky na samovra\u017edu a\u017e samovra\u017eedn\u00e9 pokusy. Nemusia sa vyskytn\u00fa\u0165 v\u0161etky sympt\u00f3my spolo\u010dne, obraz sympt\u00f3mov je individu\u00e1lny. V s\u00fa\u010dasnosti u\u017e existuj\u00fa efekt\u00edvne prostriedky lie\u010dby depresie, \u013eudia v\u0161ak \u010dasto svoje probl\u00e9my popieraj\u00fa a depresia tak zost\u00e1va skryt\u00e1 a nelie\u010den\u00e1.<\/p>\n
Fyzick\u00e9 ochorenie je z\u00e1va\u017enou \u017eivotnou udalos\u0165ou, m\u00e1 vplyv na \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl pacienta a cel\u00e9 spektrum oblast\u00ed jeho ka\u017edodenn\u00e9ho fungovania a je preto rizikov\u00fdm faktorom pre vznik depresie, ktor\u00e1 m\u00e1 n\u00e1sledne v\u00fdrazn\u00fd vplyv na lie\u010dbu tohto ochorenia. Tie\u017e psychick\u00fd stav a spr\u00e1vanie sa \u010dloveka sa navz\u00e1jom ovplyv\u0148uj\u00fa, \u010do m\u00f4\u017ee vies\u0165 k biomedic\u00ednskym zmen\u00e1m \u010di k vzniku chronick\u00e9ho ochorenia. Anxieta a depresia s\u00fa preto pova\u017eovan\u00e9 za v\u00fdznamn\u00e9 psychologick\u00e9 faktory ovplyv\u0148uj\u00face vznik a priebeh ochorenia. Viacer\u00ed autori sa zhoduj\u00fa na tom, \u017ee u pacientov s chronick\u00fdmi ochoreniami existuje zv\u00fd\u0161en\u00e9 riziko vzniku depresie a anxiety s v\u00fdrazn\u00fdmi negat\u00edvnymi n\u00e1sledkami na zdravotn\u00fd stav. Sympt\u00f3my depresie s\u00fa v\u0161ak pomerne roz\u0161\u00edren\u00e9 aj v be\u017enej popul\u00e1cii, asi u 5-17% dospel\u00fdch sa objav\u00ed depres\u00edvna porucha, u adolescentov je prevalencia podobn\u00e1, u det\u00ed ni\u017e\u0161ia. U pacientov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm je depresia \u010dastej\u0161ia, prevalencia je ud\u00e1van\u00e1 v rozp\u00e4t\u00ed od 17 do 50%. Vy\u0161\u0161iu prevalenciu depresie ud\u00e1vaj\u00fa niektor\u00ed autori aj u pacientov s CF. Viacer\u00e9 v\u00fdskumn\u00e9 zistenia ud\u00e1vaj\u00fa, \u017ee sympt\u00f3my anxiety u pacientov s chronick\u00fdmi ochoreniami nie s\u00fa nato\u013eko \u010dast\u00e9 ako sympt\u00f3my depresie, av\u0161ak s\u00fa taktie\u017e roz\u0161\u00edren\u00e9.<\/p>\n
M\u00f4\u017eeme uva\u017eova\u0165 o tom, \u017ee existuje obojsmern\u00fd vz\u0165ah medzi depresiou a chronick\u00fdm ochoren\u00edm. Na jednej strane psychobiologick\u00e9 zmeny a nepriazniv\u00e9 rizikov\u00e9 spr\u00e1vanie spojen\u00e9 s depresiou zvy\u0161uj\u00fa riziko vzniku chronick\u00fdch ochoren\u00ed. Existuj\u00fa napr\u00edklad d\u00f4kazy o tom, \u017ee depresia, soci\u00e1lna izol\u00e1cia \u010di n\u00edzka soci\u00e1lna opora ved\u00fa priamo k vzniku kardiovaskul\u00e1rnych probl\u00e9mov, nez\u00e1visle od sprostredkuj\u00faceho dopadu spr\u00e1vania. Na strane druhej, biologick\u00e9 zmeny, komplik\u00e1cie a n\u00e1roky spojen\u00e9 s chronick\u00fdm ochoren\u00edm m\u00f4\u017eu privodi\u0165 depres\u00edvne epiz\u00f3dy.<\/p>\n
Depresia m\u00f4\u017ee zni\u017eova\u0165 schopnos\u0165 pacienta vyrovn\u00e1va\u0165 sa s averz\u00edvnymi sympt\u00f3mami, ktor\u00e9 ochorenie prin\u00e1\u0161a. Z\u00e1rove\u0148 u ochoren\u00ed s averz\u00edvnymi sympt\u00f3mami, ako napr\u00edklad chronick\u00e1 boles\u0165, je vy\u0161\u0161ia pravdepodobnos\u0165 vzniku depresie. V\u00e4\u010d\u0161ina pacientov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm, u ktor\u00fdch nie s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 sympt\u00f3my depresie, sa dok\u00e1\u017eu prisp\u00f4sobi\u0165 averz\u00edvnym sympt\u00f3mom, spojen\u00fdm s ochoren\u00edm. Komorb\u00eddna depresia a anxieta v\u0161ak u chronicky chor\u00fdch pacientov nar\u00fa\u0161a adapta\u010dn\u00fd proces a je spojen\u00e1 so zv\u00fd\u0161en\u00fdm uvedomovan\u00edm si a s\u00fastreden\u00edm sa na sympt\u00f3my spojen\u00e9 s ochoren\u00edm. Depresia a tie\u017e anxieta maj\u00fa z\u00e1rove\u0148 z\u00e1va\u017en\u00fd dopad na zvl\u00e1danie a starostlivos\u0165 o seba. Niektor\u00ed autori upozor\u0148uj\u00fa na mo\u017en\u00fa s\u00favislos\u0165 medzi zn\u00ed\u017eenou adherenciou k lie\u010dbe a hor\u0161\u00edmi zdravotn\u00fdmi v\u00fdsledkami u pacientov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm so sympt\u00f3mami anxiety a depresie. Komorb\u00eddna depresia je spojen\u00e1 s n\u00e1rastom zdravotn\u00fdch sympt\u00f3mov, funk\u010dn\u00fdm po\u0161koden\u00edm, zv\u00fd\u0161en\u00fdmi zdravotn\u00fdmi v\u00fddavkami a n\u00edzkou adherenciou k lie\u010dbe. Potrebn\u00e9 by bolo uskuto\u010dnenie longitudin\u00e1lnych v\u00fdskumov zameran\u00fdch na zis\u0165ovanie efektu terapie anxiety a depresie na zdravotn\u00fd stav pacienta s chronick\u00fdm ochoren\u00edm, nako\u013eko je nedostatok inform\u00e1ci\u00ed o dopade lie\u010dby sympt\u00f3mov anxiety a depresie na lie\u010dbu chronick\u00e9ho ochorenia a zdravotn\u00e9 v\u00fdsledky pacienta.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"