Chronick\u00e9 ochorenie je dlhotrvaj\u00faci stav, \u010dasto pomalej progresie, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee by\u0165 kontrolovan\u00fd ale len zriedka kompletne vylie\u010den\u00fd. Chronick\u00e9 ochorenia s\u00fa z\u00e1rove\u0148 celosvetovo hlavnou pr\u00ed\u010dinou pred\u010dasnej smrti a patria medzi najbe\u017enej\u0161ie a finan\u010dne najn\u00e1ro\u010dnej\u0161ie zdravotn\u00e9 probl\u00e9my i napriek tomu, \u017ee niektor\u00fdm z nich je mo\u017en\u00e9 predch\u00e1dza\u0165 a efekt\u00edvne ich kontrolova\u0165. Pojem chronick\u00e9 ochorenia zah\u0155\u0148a najm\u00e4 \u0161tyri najhlavnej\u0161ie skupiny ochoren\u00ed a to chronick\u00e9 respira\u010dn\u00e9 ochorenia, kardiovaskul\u00e1rne ochorenia, rakovinu a cukrovku.<\/p>\n
Mnoh\u00e9 ochorenia, ktor\u00e9 kedysi znamenali vysok\u00e9 riziko \u00famrtia, m\u00f4\u017eu by\u0165 dnes efekt\u00edvne zvl\u00e1dan\u00e9. V\u00fdsledkom je skuto\u010dnos\u0165, \u017ee sa chronick\u00e9 ochorenia v posledn\u00fdch rokoch st\u00e1vaj\u00fa st\u00e1le \u010dastej\u0161\u00edmi. S narastaj\u00facou d\u013a\u017ekou pre\u017eitia prich\u00e1dza aj mno\u017estvo po\u017eiadaviek a n\u00e1rokov, ktor\u00fdm musia chronicky chor\u00ed pacienti \u010deli\u0165. Chronick\u00e9 ochorenie je spojen\u00e9 s vysokou \u00farov\u0148ou neistoty, pacienti musia zmeni\u0165 svoj \u017eivotn\u00fd \u0161t\u00fdl a prisp\u00f4sobi\u0165 svoje spr\u00e1vanie lie\u010dbe. Existuje preto potreba zhodnoti\u0165 vplyv chronick\u00e9ho ochorenia na psychick\u00e9 fungovanie pacienta, d\u00f4le\u017eit\u00e9 sa napr\u00edklad zd\u00e1 presk\u00famanie sympt\u00f3mov anxiety a depresie za \u00fa\u010delom pochopenia sk\u00fasenosti jednotlivcov, ktor\u00ed s tak\u00fdmto ochoren\u00edm \u017eij\u00fa. Mnoho lek\u00e1rov si je vedom\u00fdch t\u00fdchto aspektov chronick\u00e9ho ochorenia u svojich pacientov, av\u0161ak \u010dasto sa c\u00edtia nekompetentn\u00ed poskytn\u00fa\u0165 pacientom dostato\u010dn\u00e9 inform\u00e1cie \u010di pomoc. Existuje v\u0161ak aj in\u00fd n\u00e1zor, pod\u013ea ktor\u00e9ho zdravotn\u00ed \u0161pecialisti lie\u010diaci chronick\u00e9 ochorenia ignoruj\u00fa dopad ochorenia na psychiku pacienta a iba ve\u013emi zriedka odkazuj\u00fa svojich pacientov na psychologick\u00fa starostlivos\u0165. Prikl\u00e1\u0148ame sa k poh\u013eadu na lek\u00e1rov ako na odborn\u00edkov s\u00fastrediacich sa preva\u017ene na fyziologick\u00e9 pr\u00ed\u010diny a prejavy a ve\u013eakr\u00e1t zanedb\u00e1vaj\u00facich \u010di bagatelizuj\u00facich nielen vplyv ochorenia na psychiku ale i psychiky na ochorenie. V praxi tak vid\u00edme sk\u00f4r biomedic\u00ednsky model lie\u010dby ne\u017e ten biopsychosoci\u00e1lny. D\u00f4kazom m\u00f4\u017ee by\u0165 aj lie\u010dba niektor\u00fdch chronick\u00fdch ochoren\u00ed, ktor\u00e1 b\u00fdva mnohokr\u00e1t deklarovan\u00e1 ako komplexn\u00e1 a multidisciplin\u00e1rna, pri\u010dom v praxi b\u00fdva \u010dasto realizovan\u00e1 iba starostlivos\u0165 zdravotn\u00edcka. Treba v\u0161ak prizna\u0165, \u017ee pr\u00ed\u010dinou nemus\u00ed by\u0165 len postoj o\u0161etruj\u00faceho lek\u00e1ra ale celkov\u00fd stav zdravotn\u00edctva a spolo\u010dnosti.<\/p>\n
\u017divot s chronick\u00fdm ochoren\u00edm m\u00f4\u017ee teda predstavova\u0165 ohrozenie nie len pre zdravie ale aj du\u0161evn\u00fa pohodu postihnut\u00e9ho jednotlivca. Ochorenie vy\u017eaduje dlhotrvaj\u00face prisp\u00f4sobovanie sa vo v\u0161etk\u00fdch aspektoch ka\u017edodenn\u00e9ho \u017eivota pacienta aj jeho rodiny. To, ako sa jednotlivec vyrovn\u00e1va s t\u00fdmito sk\u00fasenos\u0165ami je z\u00e1kladom pre jeho dlhodob\u00fa adapt\u00e1ciu a tie\u017e pre kvalitu jeho \u017eivota. Zd\u00e1 sa, \u017ee pr\u00e1ve sp\u00f4sob zvl\u00e1dania s\u00fa\u010dasnej situ\u00e1cie je d\u00f4le\u017eitej\u0161\u00ed ako to, ktor\u00fdm konkr\u00e9tnym chronick\u00fdm ochoren\u00edm pacient trp\u00ed. Naj\u010dastej\u0161ie pre\u017e\u00edvan\u00fdmi psychosoci\u00e1lnymi odpove\u010fami na chronick\u00e9 ochorenie u pacientov s\u00fa \u0161ok, anxieta, depresia, popieranie, hnev a prisp\u00f4sobenie sa.<\/p>\n
V s\u00fa\u010dasnej dobe existuje st\u00e1le viac d\u00f4kazov potvrdzuj\u00facich, \u017ee u jednotlivcov s chronick\u00fdmi ochoreniami je zv\u00fd\u0161en\u00e9 riziko v\u00fdskytu psychick\u00fdch por\u00fach a distresu, \u010do vy\u00fas\u0165uje do narastaj\u00faceho z\u00e1ujmu o psychosoci\u00e1lne aspekty \u017eivota pr\u00e1ve tejto popul\u00e1cie. Neurotick\u00e9 poruchy s\u00fa celkovo pova\u017eovan\u00e9 za jedny z naj\u010dastej\u0161\u00edch psychick\u00fdch por\u00fach, pri\u010dom chronick\u00e9 ochorenie je signifikantn\u00fdm rizikov\u00fdm faktorom pre ich vznik. Zd\u00e1 sa, \u017ee sympt\u00f3my anxiety a depresie, ako aj behavior\u00e1lne probl\u00e9my, sa vyskytuj\u00fa u jednotlivcov s chronick\u00fdm ochoren\u00edm \u010dastej\u0161ie ako v zdravej popul\u00e1cii a maj\u00fa v\u00fdznamn\u00fd vplyv na pacienta, zah\u0155\u0148aj\u00faci ni\u017e\u0161\u00ed stupe\u0148 adherencie \u010di zv\u00fd\u0161en\u00fa morbiditu. Prevalencia neurotick\u00fdch por\u00fach medzi mlad\u00fdmi pacientmi s chronick\u00fdm ochoren\u00edm je v porovnan\u00ed so zdrav\u00fdmi vrstovn\u00edkmi vy\u0161\u0161ia, tie\u017e u det\u00ed s chronick\u00fdm ochoren\u00edm sa niekedy ud\u00e1va dva a\u017e \u0161tyrikr\u00e1t vy\u0161\u0161ie riziko v\u00fdskytu psychick\u00fdch probl\u00e9mov ako u zdrav\u00fdch rovesn\u00edkov. D\u00f4le\u017eit\u00fd je vz\u0165ah medzi premenn\u00fdmi, ktor\u00fdmi s\u00fa sympt\u00f3my anxiety a depresie, kvalita \u017eivota, adherencia k lie\u010dbe a tie\u017e zvl\u00e1danie. Tieto kon\u0161trukty s\u00fa posp\u00e1jan\u00e9 vz\u00e1jomn\u00fdmi v\u00e4zbami a tvoria zlo\u017eit\u00fa \u0161trukt\u00faru, v ktorej centre sa nach\u00e1dza pacient so svojim ochoren\u00edm.<\/p>\n
Psychologick\u00fd efekt chronick\u00e9ho ochorenia je determinovan\u00fd piatimi faktormi. V prvom rade je to typ a stupe\u0148 fyzick\u00e9ho po\u0161kodenia. Druh\u00fdm faktorom je vidite\u013enos\u0165 ochorenia. M\u00f4\u017eeme rozl\u00ed\u0161i\u0165 ochorenie zjavn\u00e9 na prv\u00fd poh\u013ead a ochorenie, ktor\u00e9 nie je vidite\u013en\u00e9 pre in\u00fdch. Ochorenie, ktor\u00e9 nie je zrete\u013ene vidite\u013en\u00e9 pre druh\u00fdch, dovo\u013euje jednotlivcovi vystupova\u0165 ako zdrav\u00fd \u010dlovek. V istom okamihu je v\u0161ak pre\u0148ho nevyhnutn\u00e9 rozhodn\u00fa\u0165 sa, nako\u013eko s\u00e1m odhal\u00ed svoj stav, \u010do u\u0148ho m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 anxietu. \u010eal\u0161\u00edm faktorom determinuj\u00facim psychologick\u00fd efekt chronick\u00e9ho ochorenia je neistota o bud\u00facom v\u00fdvoji ochorenia a\u017e vedomie istej smrti, ktor\u00e9 m\u00f4\u017eu by\u0165 ve\u013emi stresuj\u00face. Bud\u00facnos\u0165 pacienta je tak neist\u00e1 a zv\u00e4\u010d\u0161a z\u00e1le\u017e\u00ed na v\u00fdvine ochorenia alebo na pr\u00edpadn\u00fdch pokrokoch v lie\u010dbe. T\u00e1to neistota op\u00e4\u0165 m\u00f4\u017ee vies\u0165 k anxiete. \u0160tvrtou skuto\u010dnos\u0165ou je, \u017ee ochorenie s nepravideln\u00fdmi a nepredv\u00eddate\u013en\u00fdmi dopadmi m\u00f4\u017ee by\u0165 viac stresuj\u00face v porovnan\u00ed s ochoren\u00edm s pretrv\u00e1vaj\u00facimi, st\u00e1lymi sympt\u00f3mami. Posledn\u00fdm faktorom je, \u017ee ochorenie vy\u017eaduj\u00face vysok\u00e9 n\u00e1klady na starostlivos\u0165 a lie\u010dbu alebo ochorenie sp\u00f4sobuj\u00face v\u00fdrazn\u00fa boles\u0165 je za\u0165a\u017euj\u00facej\u0161ie a sp\u00f4sobuje vy\u0161\u0161iu \u00farove\u0148 stresu. Pri posudzovan\u00ed vplyvu chronick\u00e9ho ochorenia na pre\u017e\u00edvanie pacienta by bolo vhodn\u00e9 samostatne pos\u00fadi\u0165 ka\u017ed\u00fd z faktorov a komplexn\u00e9 hodnotenie vzia\u0165 do \u00favahy.<\/p>\n
Uveden\u00e9 faktory determinuj\u00face psychologick\u00fd efekt chronick\u00e9ho ochorenia m\u00f4\u017eeme aplikova\u0165 aj na chronick\u00e9 ochorenie, ak\u00fdm je cystick\u00e1 fibr\u00f3za. Stupe\u0148 fyzick\u00e9ho po\u0161kodenia je vysoko individu\u00e1lny a nako\u013eko je CF progres\u00edvnym ochoren\u00edm, stupe\u0148 po\u0161kodenia sa so vzrastaj\u00facim vekom taktie\u017e zvy\u0161uje. Z tohto d\u00f4vodu m\u00f4\u017eeme predpoklada\u0165 so st\u00fapaj\u00facim vekom \u010di progresiou ochorenia v\u00e4\u010d\u0161\u00ed psychologick\u00fd dopad . Vidite\u013enos\u0165 CF je ve\u013emi individu\u00e1lna a z\u00e1vis\u00ed od z\u00e1va\u017enosti zdravotn\u00e9ho stavu. U pacientov s hor\u0161\u00edm zdravotn\u00fdm stavom m\u00f4\u017ee by\u0165 pr\u00edtomn\u00e1 zv\u00fd\u0161en\u00e1 expektor\u00e1cia sp\u00fata, d\u00fdchavi\u010dnos\u0165, unavite\u013enos\u0165 pri fyzick\u00fdch \u010dinnostiach a\u017e nemo\u017enos\u0165 vykon\u00e1va\u0165 niektor\u00e9, najm\u00e4 n\u00e1ro\u010dnej\u0161ie fyzick\u00e9 aktivity. Tak sa ochorenie m\u00f4\u017ee sta\u0165 vidite\u013enej\u0161\u00edm pre okolie, \u010do m\u00f4\u017ee sp\u00f4sobi\u0165 anxietu a\u017e vyh\u00fdbanie sa ist\u00fdm soci\u00e1lnym situ\u00e1ci\u00e1m. Neistota o bud\u00facom v\u00fdvoji ochorenia je pri CF zjavn\u00e1. Zhor\u0161enie m\u00f4\u017ee by\u0165 sp\u00f4soben\u00e9 r\u00f4znymi nepredv\u00eddate\u013en\u00fdmi \u010dinite\u013emi a m\u00f4\u017ee nasta\u0165 kedyko\u013evek. Tie\u017e progres\u00edvna povaha CF sama osebe m\u00f4\u017ee by\u0165 pr\u00ed\u010dinou pre\u017e\u00edvanej anxiety. Pr\u00edtomn\u00e9 s\u00fa tie\u017e nepravideln\u00e9 a nepredv\u00eddate\u013en\u00e9 dopady ochorenia na pacienta. U vysok\u00e9ho po\u010dtu pacientov s\u00fa pr\u00edtomn\u00e9 chronick\u00e9 bakteri\u00e1lne koloniz\u00e1cie, ktor\u00e9 si vy\u017eaduj\u00fa u\u017e\u00edvanie antibiot\u00edk, finan\u010dn\u00e9 n\u00e1klady m\u00f4\u017eu by\u0165 preto vy\u0161\u0161ie. N\u00e1klady na lie\u010dbu z\u00e1rove\u0148 st\u00fapaj\u00fa so z\u00e1va\u017enos\u0165ou zdravotn\u00e9ho stavu. Pacienti so stredne a ve\u013emi z\u00e1va\u017en\u00fdm stavom maj\u00fa signifikantne vy\u0161\u0161ie n\u00e1klady v porovnan\u00ed s pacientmi s relat\u00edvne ni\u017e\u0161\u00edm stup\u0148om postihnutia. Finan\u010dne najn\u00e1ro\u010dnej\u0161ia je medikament\u00f3zna lie\u010dba. Chronick\u00e9 bakteri\u00e1lne infekcie ved\u00fa k n\u00e1rastu v\u00fddavkov za lieky, ktor\u00e9 s\u00fa hlavnou polo\u017ekou v celkov\u00fdch n\u00e1kladoch. Nepriame n\u00e1klady tvoria percentu\u00e1lne iba men\u0161iu \u010das\u0165 celkov\u00fdch n\u00e1kladov, av\u0161ak predpoklad\u00e1 sa, \u017ee sa spolu so zvy\u0161uj\u00facou d\u013a\u017ekou pre\u017eitia pacientov bud\u00fa zvy\u0161ova\u0165.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"