Vzlykavé dýchanie, cvičenie, ktoré lieči – 6.časť

Doteraz sme sa stále stretávali s názorom o jedinej správnej metóde dýchania, a to dýchania nosom. Na tom sú založené všetky dostupné metódy či už liečby dychom alebo samotné učenie dýchania. Vzlykavé dýchanie je pomerne nová metóda s veľmi progresívnym prístupom k problematike ovplyvňovania zdravia organizmu. Vyvinul ju ruský odborník na bioenergetiku J. G. Vilunas. Je overená širokou odbornou lekárskou praxou a niekoľkoročným využívaním pri fyzioterapii u ľudí s cystickou fibrózou, astmou, bronchitídami a cukrovkou.Je to vlastne dýchanie ústami. Efekt tohto vzlykavého dýchania je v tom, že efektívne reguluje správny pomer kyslíka a oxidu uhličitého v organizme. To znamená, že zaisťuje maximálnu dodávku kyslíka do všetkých orgánov a svalov a udržuje vysokú úroveň zdravia.Vzlykavé dýchanie nie je umelo vymyslené dýchacie cvičenie, ale je to mechanizmus prirodzenej samoregulácie, ktorú má každý z nás. Je to mechanizmus spúšťaný pri plači. Blahodarný vplyv plaču si ľudia všimli už dávno. Nie nadarmo sa hovorí: „Poplač si, uľaví sa ti.“ Vzlykavé dýchanie je teda presnou kópiou prirodzeného mechanizmu samoregulácie – plaču.Metodika vzlykavého dýchania má tri zásady:

• dýchanie ústami,
• zachovanie povrchného dýchania,
• výdych musí byť vždy dlhší ako nádych.

Vzlykavé dýchanie môže byť:

• silné,
• mierne,
• slabé.

Silné vzlykavé dýchanie používame pri silnom nervovom vypätí organizmu, čo môže svedčať o narušení všetkých fyziologických procesov. Nádych je veľmi krátky (0,5 – 1 sekundu), nehlboký, energický pri vzlyku. Otvoríme ústa a s nádychom vyslovíme „a“. Vzduch by mal ostať viac v ústach, nesmeruje do pľúc. Netreba sa báť otvoriť viac ústa, aby vzduch neprenikal iba cez zuby a pery. Zvuk „a“ znie krátko, energicky a tak trochu ostro. To práve zaručuje nehlboký nádych. Nádych robíme pokojne, bez napätia, nie je nutné trhať celým telom, pracujú v podstate len ústa.

Po nádychu nie je prestávka a hneď začneme robiť dlhší nepretržitý výdych a vyslovujeme pritom akoby pre seba jeden z troch zvukov: „choooo“, „fuuu“, „ffff. Pri silnom vzlykavom dýchaní dĺžka výdychu môže trvať až desať sekúnd. Po výdychu nasleduje krátka prestávka do dvoch sekúnd. Opakujeme až dovtedy, kým je nám to príjemné a pokiaľ nevypadneme z pravidelného rytmu vzlykania. Skúšame všetky tri spôsoby zvuku výdychu.

Mierne vzlykavé dýchanie sa používa v prípade menšieho nervového vypätia. Líši sa od predchádzajúceho len charakterom nádychu. Trvá o trochu dlhšie a je aj hlbšie. Vzduch už prechádza aj do pľúc. Aj charakter výdychu sa mení. Je kratší, trvá zhruba od dvoch do štyroch sekúnd. Pri výdychu vydávame rovnaké zvuky ako pri silnom vzlykavom dýchaní. Okamžikom, kedy nie je potrebné používať silné vzlykavé dýchanie, je aj pocit nepríjemnosti pri vzlykaní.

Slabé vzlykavé dýchanie sa používa len pri miernom nervovom vypätí. Týmto spôsobom sa prirodzene končí potreba cvičenia vzlykavého dýchania. Nádych je pokojný a čas výdychu je skoro rovnaký ako nádych.

Pri výdychu sa používa iba zvuk „chooo“. Organizmus je v rovnováhe, príjemný pocit zo vzlykania mizne. Celá metóda vzlykavého dýchania je veľmi vhodná pri zdravotných problémoch súvisiacich s chorobami dýchania, trávenia, cukrovkou a vysokým krvným tlakom. Pri cvičení vzlykavého dýchania nastáva rýchle odhlienenie pľúc, zlepšuje sa ventilácia a mimoriadne rýchlo sa upokojuje nervové vypätie organizmu. Zaujímavosťou je to, že počas dýchania sa znižuje pulzová frekvencia.

Metóda šiestich dychov je staroveká metóda tradičnej čínskej medicíny. Je to spôsob využívania životnej energie a je súčasťou celého komplexu nazývaného „umenie pestovania životnej energie „čchi“ Využíva dýchanie ústami aj nosom, a to zároveň s využívaním pohybov napomáhajúcich organizmu byť v rovnováhe, čiže udržať ho v zdraví.

 

Spôsob dýchania

Pri tomto cvičení sa dýcha prirodzeným brušným (bránicovým) dychom, čo znamená, že pri nádychu sa hrudník rozpína, tlačí bránicu dole a to spôsobuje prirodzené vydutie brucha. Začíname vždy výdychom až potom nasleduje nádych. Výdych má byť dlhší ako nádych a dbáme na koordináciu vydávania zvuku, vťahovania brucha, konečníka a svalstva chrbtice v oblasti obličiek.

1. Dych „su“

Pri tomto dychu vyslovujeme zvuk podobný slabike „su“. Pery sú mierne otvorené a našpúlené. Jazyk smeruje dopredu a je natiahnutý. Ruky spojíme na bruchu tesne pod pupkom.
Muži dávajú ľavú ruku na brucho a pravou si ju prekryjú, ženy opačne. Vydýchneme a pri pomalom nadychovaní zdvíhame ruky po bokoch trupu až do výšky ramien. Tu sa končí nádych, otočíme dlane smerom nahor a začneme ruky približovať k tvári. Tu už pomaly vydychujeme za súčasného vydávania zvuku „su“. Ruky končia po-hyb spúšťaním pred hrudníkom vo východiskovej polohe. To je je-den cyklus dychu. Opakujeme to 6-krát. Cvičenie ovplyvňuje činnosť pečene, žlčníka, srdca a tenkého čreva.

Pri tomto dychu vyslovujeme zvuk podobný slabike „kche“. Ústa máme napoly otvorené a špička jazyka smeruje nadol. Ruky sú otočené dlaňami hore. Pri nádychu pomaly zdvíhame ruky pozdĺž bokov tela až do výšky ramien. Lakte a svaly sú pritom uvoľnené. Dokončíme nádych a ruky začnú smerovať oblúkom k tvári. Pred tvárou sa dlane otočia smerom dolu a s výdychom pri vyslovení zvuku „kche“ tlačíme ruky dole pred telom. To je jeden cyklus dychu. Opakujeme to 6-krát. Ovplyvňujeme tým činnosť srdca a tenkého čreva.

Vyslovujeme zvuk podobný slabike „chu“. Ústa sformujeme do tvaru trubice. Jazyk je uvoľnený a natiahnutý dopredu. Ruky sú pred pupkom, s dlaňami otočenými smerom nahor. Súčasne s nádychom zdvíhame ruky pred telom. Pravá ruka smeruje až k hrudníku (do výšky prsných bradaviek). Ľavá ruká ostáva vo výške pásu. Potom dlane otočíme smerom k zemi. Začíname s výdychom, pravá ruka smeruje ďalej hore až po čelo, dlaň smeruje hore, a ľavá ruka sa vzďaľuje od pravej smerom dole, dlaň je otočená k zemi. Pri tomto výdychu prvýkrát vyslovujeme slabiku „chu“. Keď dokončíme vý-dych, znovu sa nadychujeme, ruky sa k sebe približujú po tej istej dráhe. V strede hrudníka sa pretínajú, ľavá ruka smeruje hore a pravá dole. Od momentu stretnutia rúk znovu začíname výdych a druhýkrát vyslovujeme slabiku „chu“. Tým sa zavŕšil celý jeden cyklus dychu. Opakujeme to 6-krát. Cvičenie posilňuje činnosť sleziny.

Pri tomto dychu vydávame zvuk podobný syčaniu – „s“. Ústa mierne otvoríme, roztiahneme kútiky úst a špičku jazyka vsunieme medzi zuby. Nadychovať sa budeme cez štrbiny na okrajoch kútikov. Ruky sú pred bruchom s dlaňami otočenými smerom nahor. S nádychom zdvíhame ruky do výšky ramien. Tam dlane otočíme smerom od tela a s výdychom ich rozťahujeme od seba ako krídla a spúšťame ich dole k nohám. Pri tomto výdychu a pohybe vyslovujeme syčanie „s“. Tento cyklus dychu opakujeme 6-krát. Cvičenie priaznivo zasahuje pľúca a hrubé črevo.

Pri tomto dychu vyslovujeme zvuk podobný slabike „čchuej“. Ústa pootvoríme, kútiky úst stiahneme trochu dozadu a jazyk zdvihneme mierne dohora. Ruky sú na začiatku voľne spustené dole pri tele. Za súčasného nádychu zdvíhame ruky voľne pred telom až do výšky hrudníka. Tu skončíme nádych a začneme vydychovať aj s použitím zvuku „čchuej“. Zároveň dlane a ruky opisujú pred hrudníkom oblúk, ako keby sme hladili veľkú loptu, a pokračujeme až do podrepu s vyrovnaným chrbtom. Ruky sú voľné a dlane nepresahujú výšku kolien. Potom sa s nádychom vyrovnáme a skončíme vo vzpriamenej východiskovej polohe. To je jeden cyklus dychu, ktorý opakujeme 6-krát. Cvičenie ovplyvňuje činnosť obličiek.

Pri tomto dychu vyslovujeme zvuk podobný slabike „si“. Mierne otvoríme ústa. Jazyk smeruje končekom smerom nadol, cítime v ňom slabé napätie. Zuby smerujú proti sebe, ale nedotýkajú sa.

Ruky sú na začiatku vo výške pupka s dlaňami obrátenými na-hor. Počas nádychu zdvíhame ruky až na úroveň kľúčnych kostí. Tam prirodzene obrátime dlane smerom von od tela. Tu sa fáza nádychu končí a začíname s výdychom vyslovením zvuku „si“. Ruky pokračujú smerom nahor až tesne nad hlavu. Tam dlane otočíme smerom k tvári a pomaly ich spúšťame pred tvárou až dole k bruchu. Dlane sa v priebehu spúšťania prirodzene vytočia smerom k zemi. Po ukončení tohto cyklu dychu opakujeme 6-krát. Ľudia s vysokým krvným tlakom by nemali pri tomto cvičení dvíhať ruky až nad hlavu a fáza nádychu má byť rýchlejšia. Cvičenie má priaznivý účinok na trojitý žiarič a žlčník.

Vyslovovanie šiestich zvukov vo fáze výdychu by malo postupne prejsť do nehlučnej podoby. Cvičenie by sa nemalo vykonávať s plným žalúdkom, tesne pred spaním, počas menštruácie a v nesústredenom stave. Cvičenie pomáha ozdravovať celý organizmus a je to vhodný spôsob fyzioterapie pri problémoch s dýchaním.