Depresia a anxieta: Rizikové faktory a súvislosti s kvalitou života

Rizikové a protektívne faktory symptómov anxiety a depresie

Vplyv symptómov depresie a anxiety je najčastejšie skúmaný v spojení s kvalitou života, adherenciou k liečbe a nakoľko môže mať depresia významný vplyv nie len na pacienta s ochorením ale tiež na celú jeho rodinu, skúma sa aj v súvislosti s dopadom na rodinné fungovanie. Psychické fungovanie bolo skúmané tiež vo vzťahu s pracovným statusom pacientov s CF a pracovným statusom ich opatrovateľov. U matiek pacientov bol zistený zvýšený výskyt depresie, ktorá bola častejšia u nezamestnaných matiek a zároveň spojená s nižšou adherenciou k liečbe ich detí. Pozoruhodné je zistenie, že u pracujúcich pacientov bol výskyt depresie nižší ako u nezamestnaných, pričom pľúcne funkcie a vek zamestnaných a nezamestnaných pacientov sa nelíšili. Môžeme uvažovať o viacerých dôvodoch týchto zistení. Príčinou môže byť zvýšená socializácia spojená s väčšou sociálnou oporou pochádzajúcou z pracovného prostredia alebo skutočnosť, že zamestnanie môže zvyšovať pocit kompetencie pacienta či prispievať k redukcii stresu týkajúceho sa finančnej situácie. Zamestnanie teda môže mať protektívny efekt pred psychickým distresom a to nie len na pacienta ale aj na jeho opatrovateľov.

To nás vedie k zamysleniu sa nielen nad prediktormi psychického distresu ale najmä nad možnými protektívnymi faktormi. Malo by byť zdôraznené, že ochorenie nie je spojené iba s negatívnymi ale aj s pozitívnymi emóciami, ako sú spokojnosť, nádej, radosť či zmysel života. Tieto emócie sa objavujú vtedy, keď sú naplnené potreby jednotlivca, a to akceptácia, podpora, starostlivosť a vnímanie ochorenia ako výzvy. Zmysel života je dôležitým faktorom zlepšujúcim psychickú integritu, pociťovaný zmysel života môže dokonca zvýšiť kvalitu života pacienta a znížiť úroveň negatívnych emócií ako anxiety, depresie či hnevu.

Môžeme nájsť niekoľko dôkazov o tom, že pravdepodobnosť symptómov anxiety a depresie je vyššia u pacientov vyššieho veku. Vyšší vek môžeme považovať za rizikový faktor psychického distresu u pacientov s CF, čo potvrdzujú viaceré výskumy. Pri zvažovaní psychosociálneho fungovania pacientov rôzneho veku je však náročné rozlíšiť medzi efektom starnutia samotného a efektom meniacej sa prognózy, liečby a postojov pacientov.

Môžeme tiež konštatovať, že medzi pacientmi s CF existujú isté genderové rozdiely, a to nielen v kvalite života ale aj v prítomnosti a prejavoch psychického distresu, výsledky výskumov sú však nejednoznačné v ich presnom definovaní, ako i v definovaní ich príčin. Niektorí autori považujú ženské pohlavie za rizikový faktor symptómov anxiety a depresie a symptómy anxiety za častejšie sa vyskytujúce u žien (Modi et al., 2010; Quittner, 2014). Nájdu sa však aj výskumy podporujúce protichodný názor, autori týchto výskumov považujú za prediktor vyššej úrovne anxiety aj depresie mužské pohlavie. Z dôvodu týchto rozporuplných názorov je potrebné ďalšie preskúmanie tejto problematiky.

Zaujímavé zistenia priniesol prvý longitudinálny výskum skúmajúci vplyv symptómov depresie na zmeny pľúcnych funkcií u adolescentov a dospelých s CF. Výsledky preukázali, že klinicky relevantné symptómy depresie môžu zvýšiť pokles v pľúcnych funkciách, pričom pacienti so závažným stavom bez depresie boli schopní zlepšiť svoje pľúcne funkcie aj napriek progresívnemu charakteru ochorenia. Inými slovami, depresia celkovo sťažuje život s chronickým ochorením akým je CF, okrem znižovania kvality života tak môžu symptómy depresie a anxiety ovplyvňovať aj zdravotný stav. Tieto zistenia naznačujú, že depresia v biopsychosociálnom modely by mala byť považovaná za významný rizikový faktor progresie ochorenia u pacientov s CF. Okrem iného toto zistenie podporuje tvrdenie, že mentálne zdravie je mimoriadne dôležitým faktorom, ktorý je potrebné pokiaľ ide o chronické ochorenia zvážiť. Interakcia medzi depresiou a progresiou ochorenia môže súvisieť s nedostatkom nádeje, optimizmu a sebaúčinnosti u pacientov s depresiou, ktorých následkom môže byť zníženie adherencie k liečbe a znížená snaha s ochorením bojovať.

Depresívne symptómy u pacientov s CF sú dôležitým prognostickým indikátorom, a preto by hodnotenie a liečba depresie mali byť považované za významnú súčasť zdravotnej starostlivosti. Depresia ako signifikantný rizikový faktor pre efektívny manažment ochorenia by mala byť u pacientov rutinne skúmaná, nakoľko želaným výsledkom môže byť zlepšenie v oblasti sociálnej, emocionálnej a v neposlednom rade aj zlepšenie somatického stavu. Odporúčaný je preto pravidelný skríning depresívnych symptómov, ktorý môže predísť zhoršeniu zdravotného stavu v ich dôsledku.

Depresia a anxieta v súvislosti s adherenciou k liečbe a kvalitou života

Detekcia a liečba depresívnych symptómov je podstatná najmä z toho dôvodu, že u pacientov s CF existuje vzťah medzi depresiou a nízkou adherenciou k liečbe. Podľa výsledkov metaanalýzy výskumov zameraných na vzťah medzi anxietou, depresiou a adherenciou u pacientov s chronickým ochorením, sú depresia a anxieta u týchto pacientov bežné a zároveň spojené so zhoršeným zdravotným stavom a zvýšeným využívaním zdravotnej starostlivosti. V skupine pacientov s chronickým ochorením s depresívnymi symptómami bola zistená trikrát vyššia pravdepodobnosť non-adherencie v porovnaní s pacientmi s chronickým ochorením bez depresívnych symptómov.

Otázkou je, prečo by mala depresia zvyšovať non-adherenciu. Zvažovaných je niekoľko mechanizmov, ktoré by vysvetlili spojenie medzi nízkou adherenciou a depresiou. Pozitívne očakávania a viera v benefity a účinnosť liečby sú základom pacientovej adherencie k liečbe. Depresia často zahŕňa pocity beznádeje a zúfalstva a adherencia v takej situácii je sťažená až nemožná, nakoľko pacientovi chýba optimizmus a viera, že akákoľvek jeho činnosť bude užitočná a povedie k želanému výsledku. Pacienti pociťujúci symptómy depresie často nemajú dostatok energie a motivácie potrebnej na dodržiavanie starostlivosti o seba, liečba sa tak stáva náročnejšou na zvládnutie. Vyzdvihovaná je tiež dôležitosť podpory rodiny a priateľov v snahe o dodržiavanie liečby. Depresia je často spojená so sociálnou izoláciou a stiahnutím sa zo spoločnosti, ktorá by mohla poskytnúť emocionálnu podporu či asistenciu pri dodržiavaní liečby. Ďalšou odpoveďou môže byť skutočnosť, že depresia súvisí s redukciou v kognitívnom fungovaní. Je ovplyvnená koncentrácia, pridať sa môžu problémy s pamäťou, ktoré môžu mať negatívny dopad na liečbu, môžu sťažovať organizáciu, zapamätanie a vybavenie si postupov liečby a odporučení lekárov. Deformácia kognitívnych funkcií môže zahŕňať nižšiu sebaúčinnosť, ktorá odráža schopnosť jednotlivca začať a dokončiť komplexné úlohy.

Popri jednoznačnom vplyve symptómov depresie na manažment liečby a adherenciu existuje nejednoznačný a zaujímavý vzťah anxiety a adherencie. Na to, aby sa pacient cítil motivovaný k vykonávaniu svojich povinností týkajúcich sa liečby, potrebuje istú úroveň anxiety. Ak je však úroveň anxiety príliš vysoká, pacient je paralyzovaný a v tejto situácii je znemožnené zvládanie ochorenia. Vzťah anxiety a adherencie je teda pomerne nejasný z toho dôvodu, že existujú značné zmeny v efekte anxiety a zároveň chýba moderátor, ktorý by tieto zmeny objasňoval. Anxieta ako taká je značne heterogénna a variuje od stavu paniky, ktorá k adherencii nemusí mať vzťah alebo môže naopak pacientovi liečbu znemožniť až po obsesívno-kompulzívnu poruchu a generalizovanú úzkosť týkajúcu sa zdravia, ktoré môžu adherenciu dokonca zvyšovať. Aj napriek tomu, že sa viacerí autori zaoberali vzťahom medzi depresiou, anxietou a kvalitou života u pacientov s CF, táto oblasť stále nie je dostatočne objasnená a je potrebné jej detailnejšie preskúmanie. Na jednej strane sú autori, ktorí zistili u dospelých pacientov s CF relatívne zdravé psychické fungovanie. Oproti nim však stoja názory autorov, ktorí tvrdia, že depresívne symptómy sú u dospelých pacientov rozšírené a spojené s nižšou kvalitou života.

Isté je, že nakoľko je potrebné brať do úvahy potenciálne nebezpečné následky anxiety a depresie, a to najmä v dvoch aspektoch: kvality života a jej zachovania, promptná a spoľahlivá diagnóza a adekvátna liečba je u týchto pacientov extrémne dôležitá. Odporúčané sú štyri kroky pre skorú detekciu a efektívny manažment depresie u pacientov s CF. V prvom rade je to dostatočne skorá detekcia symptómov, následne rozhodovanie sa o tom, ako a v akom prostredí tieto symptómy liečiť. Následne prichádza ustanovenie siete špecialistov, ktorí majú skúsenosti s liečením pacientov s chronickým ochorením. Posledným krokom je zameranie sa na zvýšenie povedomia a informovanosti o tejto problematike medzi členmi zdravotného tímu poskytujúceho starostlivosť pacientovi s CF. Každý člen tímu by mal vedieť rozpoznať symptómy depresie a potenciálnu liečbu. Dôležité je nie len zistiť, či sa symptómy anxiety a depresie u pacienta objavujú ale tiež zistiť ako sú vyjadrené, aká je ich intenzita a nakoľko ovplyvňujú kvalitu života pacienta.

 

Tento seriál článkov napísala autorka ešte predtým, než nás v októbri 2017 navždy opustila.