Film: A zajtra na poludnie som mŕtva

Kategória: Život s cystickou fibrózou | 0

Cystická fibróza sa už viackrát stala témou pre filmové spracovanie. Zásadné rozhodnutia na hranici života a smrti, hodnota života a rozhodovanie o vlastnom osude, neraz v rozpore s očakávaniami alebo pochopením okolia sú témami ktoré dokážu divákov zaujať a často aj prinútia rozmýšľať.

V polovici februára 2014 mal v Nemecku premiéru film “A zajtra na poludnie som mŕtva“ (“Und morgen Mittag bin ich tot“). Film nezostal nepovšimnutý a informovali o ňom najvýznamnejšie nemecké spravodajské portály, vrátane Süddeutsche Zeitung, N24, Deutsche Welle, Spiegel a ďalšie. Ohlasy na film, ktorý otvára ťažké témy, sú prevažne pozitívne a herečka Liv Lisa Fries, ktorá stvárnila hlavnú rolu Lei, chorej na CF, získala za herecký výkon Bavorskú filmovú cenu ako aj cenu Max-Ophüls pre najlepšiu nastupujúcu herečku. Napriek tomu je film nevyhnutne kontroverzný až šokujúci. Na rozdiel od väčšiny filmov o CF, ktorých témou zvyknú byť boj s chorobou, odhodlanie či nezlomnosť je jeho témou dobrovoľné rozhodnutie zomrieť a tým sa oslobodiť od útrap choroby, čakania na smrť udusením.

Lea má 22 rokov, jej zdravotný stav sa stále zhoršuje, zostávajú jej posledné mesiace života. Odmietne poslednú možnosť, transplantáciu pľúc a rozhodne sa odcestovať do Švajčiarska, kde je legálne možné pre smrteľne chorých požiadať o eutanáziu (tiež označovanú ako asistovaná samovražda). V kufri má aj svoje najobľúbenejšie šaty, v ktorých chce zomrieť. Z Zürichu pošle smsky svojim najbližším, pričom ich pozve aby spolu oslávili jej narodeniny. Jej sestra, mama, stará mama sa však v Zürichu od Lei dozvedia o jej rozhodnutí, deň jej narodenín má byť aj dňom jej smrti. Jej rozhodnutie vyvolá značnú nevôľu, najmä jej matky, ktorá doteraz stále bojovala za jej život a nedokáže akceptovať že by to mohlo byť inak.

Napriek ťažkosti témy, film nevyznieva depresívne a ani sa nesnaží hodnotiť. Snaží sa byť autentický a opísať motívy ktoré Leu viedli k jej konaniu. Jeho podvedomým odkazom skôr je, že každý deň života, ktorý je krutý a krásny zároveň, má svoju hodnotu. Film síce nenesie žiaden politický obsah, ale nedá sa úplne oddeliť od kontextu súčasnej spoločenskej diskusie, ktorá prebieha v Nemecku, o zmene právnych predpisov, ktoré by v Nemecku legalizovali eutanáziu (podobná diskusia prebieha aj v Rakúsku).