Anxieta a depresia sú dvomi z najčastejších psychických problémov v súčasnej spoločnosti. Nie sú totožné, avšak často sa objavujú spoločne a bývajú pociťované ako komplex emocionálnych a funkčných ťažkostí. Obe sú považované pri chronických ochoreniach za rizikový faktor nízkej adherencie k liečbe, zvýšenej mortality a zvýšeného využívania zdravotnej starostlivosti. Účinnejší skríning anxiety a depresie môže preto pomôcť vyvinúť liečebné programy pre prevenciu týchto rizikových faktorov.
Anxieta môže byť normálnou reakciou na stres a slúži ako podnet na zaoberanie sa zložitými situáciami. Avšak keď sa anxieta stane nadmernou, môže spadať pod klasifikáciu neurotickej poruchy. Podľa Heretika môžeme anxietu definovať ako nepríjemný duševný stav, negatívnu emóciu, ktorá je sprevádzaná predtuchou hrozby. Je to difúzna emócia, ktorá sa ťažko verbalizuje, je viazaná na nevedomie a orientovaná viac na budúcnosť. Medzi symptómy anxiety patria pocity vyčerpania, ľahká unaviteľnosť, svalové napätie, problémy so spánkom a najmä znepokojovanie a trápenie sa, ktoré sa dá len ťažko ovládať. V psychickej oblasti je anxieta okrem pocitov únavy a vyčerpanosti spojená aj so zvýšeným duševným napätím či zmenami aktivity a výkonu.
Anxieta navodzuje aj množstvo vegetatívnych fyziologických zmien ako sú zmeny dýchania, zvýšenie krvného tlaku, búšenie srdca, zvýšená potivosť, sucho v ústach až poruchy metabolizmu. Z tohto dôvodu má dôležitú rolu pri vzniku a priebehu psychosomatických ochorení. Anxieta teda môže ovplyvňovať zdravotný stav. Prítomnosť neurotickej poruchy môže zvyšovať riziko objavenia sa zdravotných problémov. Úsilie o zvládanie anxiety preto úzko súvisí so starostlivosťou o zdravie. Anxieta je aktuálny emocionálny stav, ktorý má významnú účasť na prežívaní ochorenia, najmä v období jeho vzniku, následnej liečby a skorej rekonvalescencie. Výraznejšia anxiozita často spomaľuje návrat k normálnemu životu, znižuje efektivitu rehabilitácie, zhoršuje spoluprácu pacienta s lekárom a neposlednom rade znižuje celkovú kvalitu života pacienta. Anxieta a anxiozita sú považované za faktor, ktorý môže mať vplyv pri upevňovaní chronicity ochorenia.
Pokiaľ ide o depresiu, je to viac než len pocit smútku, pričom je typicky charakterizovaná nedostatkom energie, zhoršenou náladou, nízkou sebaúctou, stratou záujmu a potešenia z bežne vykonávaných príjemných aktivít. Zahŕňa viacero symptómov, medzi ktoré patria problémy s koncentráciou, pamäťou a rozhodovaním sa, pocity únavy a nedostatku energie, pocity viny, zbytočnosti, bezradnosti, zúfalstva, iritabilita, problémy so spánkom, bolesť, kŕče či tráviace problémy, poruchy príjmu potravy, smútok či úzkosť, myšlienky na samovraždu až samovražedné pokusy. Nemusia sa vyskytnúť všetky symptómy spoločne, obraz symptómov je individuálny. V súčasnosti už existujú efektívne prostriedky liečby depresie, ľudia však často svoje problémy popierajú a depresia tak zostáva skrytá a neliečená.
Vzťah medzi depresiou, anxietou a chronickým ochorením
Fyzické ochorenie je závažnou životnou udalosťou, má vplyv na životný štýl pacienta a celé spektrum oblastí jeho každodenného fungovania a je preto rizikovým faktorom pre vznik depresie, ktorá má následne výrazný vplyv na liečbu tohto ochorenia. Tiež psychický stav a správanie sa človeka sa navzájom ovplyvňujú, čo môže viesť k biomedicínskym zmenám či k vzniku chronického ochorenia. Anxieta a depresia sú preto považované za významné psychologické faktory ovplyvňujúce vznik a priebeh ochorenia. Viacerí autori sa zhodujú na tom, že u pacientov s chronickými ochoreniami existuje zvýšené riziko vzniku depresie a anxiety s výraznými negatívnymi následkami na zdravotný stav. Symptómy depresie sú však pomerne rozšírené aj v bežnej populácii, asi u 5-17% dospelých sa objaví depresívna porucha, u adolescentov je prevalencia podobná, u detí nižšia. U pacientov s chronickým ochorením je depresia častejšia, prevalencia je udávaná v rozpätí od 17 do 50%. Vyššiu prevalenciu depresie udávajú niektorí autori aj u pacientov s CF. Viaceré výskumné zistenia udávajú, že symptómy anxiety u pacientov s chronickými ochoreniami nie sú natoľko časté ako symptómy depresie, avšak sú taktiež rozšírené.
Môžeme uvažovať o tom, že existuje obojsmerný vzťah medzi depresiou a chronickým ochorením. Na jednej strane psychobiologické zmeny a nepriaznivé rizikové správanie spojené s depresiou zvyšujú riziko vzniku chronických ochorení. Existujú napríklad dôkazy o tom, že depresia, sociálna izolácia či nízka sociálna opora vedú priamo k vzniku kardiovaskulárnych problémov, nezávisle od sprostredkujúceho dopadu správania. Na strane druhej, biologické zmeny, komplikácie a nároky spojené s chronickým ochorením môžu privodiť depresívne epizódy.
Depresia môže znižovať schopnosť pacienta vyrovnávať sa s averzívnymi symptómami, ktoré ochorenie prináša. Zároveň u ochorení s averzívnymi symptómami, ako napríklad chronická bolesť, je vyššia pravdepodobnosť vzniku depresie. Väčšina pacientov s chronickým ochorením, u ktorých nie sú prítomné symptómy depresie, sa dokážu prispôsobiť averzívnym symptómom, spojeným s ochorením. Komorbídna depresia a anxieta však u chronicky chorých pacientov narúša adaptačný proces a je spojená so zvýšeným uvedomovaním si a sústredením sa na symptómy spojené s ochorením. Depresia a tiež anxieta majú zároveň závažný dopad na zvládanie a starostlivosť o seba. Niektorí autori upozorňujú na možnú súvislosť medzi zníženou adherenciou k liečbe a horšími zdravotnými výsledkami u pacientov s chronickým ochorením so symptómami anxiety a depresie. Komorbídna depresia je spojená s nárastom zdravotných symptómov, funkčným poškodením, zvýšenými zdravotnými výdavkami a nízkou adherenciou k liečbe. Potrebné by bolo uskutočnenie longitudinálnych výskumov zameraných na zisťovanie efektu terapie anxiety a depresie na zdravotný stav pacienta s chronickým ochorením, nakoľko je nedostatok informácií o dopade liečby symptómov anxiety a depresie na liečbu chronického ochorenia a zdravotné výsledky pacienta.
